Zabudnutý génius


Syn slovenských emigrantov stál na čele vývoja technológie GPS. Jeho otec emigroval z Bytče do USA ešte za monarchie a sám Ivan Alexander Getting sa narodil už v novej vlasti v roku 1912. V detstve ho otec na malom rodinnom škuneri učil používať majáky na orientáciu v hmle v nebezpečných pobrežných vodách. O niekoľko desaťročí neskôr vyvinul Getting junior pre americkú armádu systém GPS. Satelity, ktoré nazýval "majákmi na oblohe", dnes využívame v každodennom živote, sú bežnou súčasťou vybavenia áut či mobilov. Okrem toho, že počas vojny pomohol svojím vynálezom zachrániť Londýn pred zbombardovaním a získal ocenenie za zásluhy priamo z rúk amerického prezidenta, vypustili po jeho smrti pred dvomi rokmi na obežnú dráhu okolo Zeme satelit. Nesie venovanie Ivanovi Gettingovi.

Američan aj Čechoslovák: "Narodil som sa v New Yorku, už po odchode mojich rodičov zo Slovenska, ale odmalička ma učili po slovensky. Hodilo sa mi to najmä počas vojny, keď sme s kamarátom z USA vysielali krátke správy do celého sveta. Pol hodiny pred vysielaním sme si prečítali noviny a pripravovali sa, ale na takú zložitú slovenčinu som už nemal, asi ani moja gramatika nebola najlepšia. Takže nám chodila hromada sťažností od Európy po južnú Afriku. Ale aspoň sme vedeli, že nás počúvajú," píše vo svojich spomienkach Ivan Alexander Getting. Kladný vzťah k Československu zdedil po otcovi, nadšenom vlastencovi a blízkom priateľovi T. G. Masaryka. Sám Ivan vždy tvrdil, že ho za svoju domovinu prestal považovať až po spustení železnej opony a nastolení komunistickej diktatúry. Dovtedy však tento budúci fyzik, pred ktorým stáli viaceré významné objavy, stihol navštíviť Československo viackrát. Najprv v roku 1919, keď minister Vavro Šrobár pozval otca Milana do Bratislavy, aby mu pomohol so zostavovaním vlády a prebudovaním krajiny. Presťahovala sa celá rodina - keďže nemali veľké ilúzie o situácii v mladom štáte, vzali si so sebou všetko vrátane obliečok či kuchynského riadu. "Bývali sme v Bratislave v malom byte na Rybnom námestí, cez Vianoce sme boli aj na návšteve za rodinou v Bytči, čo bola veľká zábava," napísal Ivan Getting. "S bratmi sme chodili do slovenskej školy. Bolo to paradoxné - v USA sme museli doma vždy rozprávať po slovensky, aby sme nezabudli, a v Bratislave z rovnakého dôvodu zasa po anglicky. Neskôr vtedajší minister zahraničných vecí Beneš ponúkol otcovi pozíciu hlavy tlačovej kancelárie na veľvyslanectve vo Washingtone, takže sme sa onedlho sťahovali naspäť. Zo školy si pamätám, že bola veľmi odlišná od amerických, každú chybu a porušenie disciplíny trestali trstenicou. Ale po návrate do USA som bol napríklad z aritmetiky o riadny kus pred spolužiakmi."

Do pekla s Hitlerom: V škole sa začal prejavovať ako nadaný žiak, ktorý si ako 11-ročný sám zostrojil vlastné rádio, kryštálku. Písali sa však roky krízy a hoci chcel ďalej študovať fyziku, v rodine neboli prostriedky na štúdium na renomovanej škole. Mal však obrovské šťastie, pretože vtedy 80-ročný Thomas Alva Edison vypísal súťaž pre talentovaných fyzikov z každého zo štátov USA. V Pensylvánii, kde vtedy otec pôsobil ako generálny konzul ČSR a kde bývala celá rodina, vyhral práve Ivan. Po bezplatnom štúdiu na Massachusettskom inštitúte technológie (MIT), ku ktorému sa takto dostal, sa oženil, ale keďže kríza trvala a s prácou bol problém, rozhodol sa ďalej študovať. Opäť vyhral konkurz a tentoraz nasledovala stáž v anglickom Oxforde, neskôr v Harvarde. Nadaný vedec dostal ponuku na spoluprácu na tajnom protivojnovom programe. Hoci Amerika vtedy ešte nebola vo vojne - písal sa rok 1940 - Ivan výzvu prijal. O dôvodoch, ktoré ho nakoniec doviedli až k protivojnovým vynálezom, hovorí v jednej tragikomickej spomienke: "Pred vojnou som bol v Československu dvakrát, prvý raz som sa v roku 1933 stretol v Prahe s prezidentom Masarykom, druhý raz s priateľom na bicyklovom výlete po Európe. Fašizmus a Hitlerjugend už boli všade, zrejme sme sa na nich trochu podobali, lebo aj oni jazdili na bicykloch a my sme mali podobné košele. Raz som na nich zakričal: To hell with Hitler! - čiže Do pekla s Hitlerom! A oni, keďže si mysleli, že som hajloval, odpovedali: Heil Hitler! Viete si predstaviť, aké bolo ťažké šliapať hore kopcom na bicykli len s jednou rukou a navyše sa nezraziť s tými, čo hajlovali oproti nám?" dodáva sarkasticky. Odpor k fašizmu zavŕšil vynájdením nového typu radaru, ktorým zachránil bombardovaný Londýn. V tom čase totiž Hitler pustil z reťaze veľmi nebezpečnú zbraň, raketu V1, a na strane spojencov používali len nepresné radary, ktoré navyše v zlom počasí nefungovali vôbec. Prototyp radaru SCR-584, ktorý Getting zostrojil v rámci tajného projektu, pracoval automaticky a na podstatne menšej vlnovej dĺžke, čím sa výrazne spresnil. Od prvej myšlienky po rozmiestnenie 300 kusov týchto radarov uplynuli len dva roky, vďaka čomu dokázali z celkového množstva 1 633 nemeckých rakiet vypálených na Londýn zničiť až 1 629. Podobná situácia sa opakovala aj v Antverpách. Aj keď si po vojne z rúk hlavy USA prevzal za "svoje" radary prezidentskú medailu za zásluhy, najvýznamnejší objav naňho ešte len čakal.

Otec GPS: V sedemdesiatych rokoch stihol Ivan Getting pochovať prvú manželku Dorotheu a druhý raz sa oženiť s vdovou po dlhoročnom kolegovi Helen Griggsovou. Vychoval tri deti a vo voľnom čase rád hrával na klavíri či pestoval orchidey. Na poli fyziky sa však medzitým blížil k novým objavom, ktoré v roku 1960 odštartovalo jeho menovanie za prezidenta Spoločnosti pre letectvo a kozmonautiku. Organizácia vznikla na žiadosť amerického ministerstva vzdušných síl, aby za pomoci "všetkých dostupných zdrojov vedy a techniky docielila vylepšenie balistických striel a vzdušných systémov, ktoré sú základom národnej obrany". Dohliadal na vývoj odpaľovacích systémov pre rakety, vysokovýkonných chemických laserov, podieľal sa na vesmírnych programoch. Hlavný záujem však zameral na úplne novú navigačnú techniku na svete. Pod jeho vedením vyvinuli svetovo známy Global Positioning System, skrátene GPS. Dnes síce túto technológiu, ktorá bola asi najväčším pokrokom pre navigáciu v 20. storočí, masovo využíva verejnosť, ale jej začiatky boli práve v tajnom vojenskom programe. Fakticky ide o to, že v období, keď Sovieti vypúšťali do kozmu sputniky, snažili sa ich americkí vedci zamerať. Popri tom si uvedomili, že pokiaľ poznajú svoju pozíciu na Zemi, dokážu nielen zamerať satelit na oblohe, ale že to funguje aj opačne, teda ak je známa poloha satelitu, dá sa určiť presné miesto na Zemi.

Tabuľa na družici: Technológiu GPS ocenili Američania už desaťročia predtým, než sa tento systém začal bežne používať vo svete, a tak nečudo, že Ivan A. Getting bol členom viacerých exkluzívnych združení, ako Poradná skupina pre Air Force, Americká spoločnosť pre fyziku či Americká akadémia vedy a techniky. Počas života dostal desiatky ocenení, k najvýznamnejším patria Navy Superior Public Service Award za "výnimočné životné úspechy podporujúce námornú vedu a technologický program" a Draperova cena Národnej akadémie inžinierstva, ktorá je obdobou Nobelovej ceny vo fyzike. Tohto syna slovenského emigranta, ktorý vedu vždy chápal ako prvok v obrane demokracie, posmrtne ocenili aj vstupom do Siene slávy národných vynálezcov. Napriek tomu sa na Slovensku o ňom veľa nevie a turistické príručky mlčia aj o jeho koreňoch v Bytči. Gettingova ulica, ktorá sa nachádza v Petržalke, nesie meno po jeho otcovi ako zakladateľovi ČSR - na juniora a jeho vzťah k republike sa akosi zabudlo. V tlačových správach svetových agentúr sa pred dvoma rokmi objavilo: "V sobotu 20. marca o 17.53 hodine bola z rampy na myse Canaveral vypustená pomocou trojstupňovej nosnej rakety navigačná družica amerického letectva GPS-2R-11, ktorá sa dostane na operačnú dráhu vo výške 20-tisíc kilometrov. Na družici v cene 45 miliónov USD je umiestnená čestná spomienková tabuľa s venovaním Ivanovi A. Gettingovi, ktorý pred tridsiatimi rokmi navrhol koncepciu družicového navigačného systému a zomrel v Kalifornii v novembri 2003 vo veku 91 rokov."

PLUS7DNÍ

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

03.10.2006