Jánošikov Dukát


Medzinárodný festival slovenského folklóru

JÁNOŠÍKOV DUKÁT - DVANÁSTY, ALE NETUCTOVÝ


Slovenský folklór rozozvučal Drevené mestečko, srdce Valašského múzea v prírode v Rožnove pod Radhošťom už po dvanásty raz. Tucet podujatí a ani jedno tuctové. Víkend plný spevu, tanca, elánu a priateľstva priniesol opäť nejedno nóvum...

     Festival sa rozrastá, získava nové rozmery i spoluorganizátorov. Tentoraz bol už naozaj plnohodnotne aj festivalom slovenského sveta, reprezentovaného Svetovým združením Slovákov v zahraničí ako spoluorganizátorom. Táto strešná organizácia slovenského sveta, združujúca viac než stovku najdôležitejších spolkov z 24 krajín, sa logicky musí hlásiť k podujatiu, kde slovenský folklór predvádzajú súbory a sólisti z Česka, zo Slovenska, zo slovenskej Dolnej zeme, ale aj z celého radu iných krajín. Postavili sme sa tak po bok Obce Slovákov v Českej republike, Folklórneho združenia Púčik z Brna, Folklórneho združenia Českej republiky, občianskeho združenia Jánošíkov dukát a Slovenského inštitútu v Prahe.
     Medzi vyše dvadsiatkou súborov bolo aj šesť z Maďarska, Chorvátska a Rumunska. Pochopiteľne najviac bolo slovenských súborov z Česka a Slovenska, nechýbali ani zástupcovia ruskej a rómskej menšiny v Českej republike.
     Nóvom bolo i usporiadanie výstavy fotografií, na ktorých prof. PhDr. Ludvík Baran, DrSc., a PhDr. Jitka Staňková, CSc. neuveriteľných šesťdesiat rokov zachytávali tradičnú kultúru tak, ako naozaj žila a žije. Fotografie zapožičalo Národné múzeum z Prahy. Ďalšie plány v tejto oblasti sú rozsiahle a výrazne zasahujú nad rámec doterajšieho záberu Jánošíkovho dukátu.
     Nóvom bolo aj to, že spŕchlo do otváracieho programu, ktorý sa musel presunúť do Janíkovej stodoly, a hneď dvakrát aj do záverečného. To, že diváci zostali a skandovane i freneticky tlieskali tanečníkom, s nemalou odvahou tancujúcim na mokrom pódiu, to bola najlepšia manifestácia sily folklóru i česko-slovenskej vzájomnosti. Rovnako ako druhý, nemenší, hoci neoficiálny festival. Ten sa začínal v noci po skončení písaného programu. Vystupujúci, a bolo ich osem stoviek, sa premiešali s tisíckami návštevníkov, tanečné pódiá vymenili za stoly, hrdlá sa udržiavali v spevuschopnom stave aj nejakou tou borovičkou a našli sa takí, čo sa do hotela zašli len opláchnuť a už ich aj čakal ďalší, opäť oficiálny program. Kto zažil, vie, aké dedičstvo máme a aké je živé. Kto nezažil, môže ľutovať a netrpezlivo vyzerať budúci august a s ním trinásty ročník Jánošíkovho dukátu. Iste opäť netuctový a šťastný.

Vladimír Skalský
Snímky: Svetozár Plesník