V Poľsku glorifikujú vraha Slovákov


V polovici apríla vyvolalo na Slovensku búrlivú debatu vyhlásenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ktoré sa ostro postavilo proti glorifikácii bývalého partizána Józefa Kuraśa prezývaného Oheň. Podľa vyhlásenia Józef Kuraś „Ogień“ ešte dva roky po skončení druhej svetovej vojny prenasledoval a vraždil slovenské, ako aj židovské obyvateľstvo pre jeho pôvod na územiach, ktoré pripadli Poľsku. To, že takémuto človeku odhalili v Zakopanom sochu za účasti poľského prezidenta Lecha Kaczynského a na jeho rehabilitáciu, ba glorifikáciu sú organizované akcie na celopoľskej i regionálnej úrovni, považuje združenie „za výsmech obetiam a oslavu postojov a činov, ktoré sú v civilizovanom svete neprijateľné“.


SZSZ vyzvalo predstaviteľov Poľskej republiky, aby sa dištancovali od postoja poľského Inštitútu pamäti národa (IPN), ktorý prenasledovanie Slovákov v Poľsku po 2. svetovej vojne opodstatňuje konaním vlády Slovenskej republiky, ktorá v septembri 1939 spolu s Nemcami obsadila územia Spiša, Oravy a Kysúc ako odplatu za Mníchov. Hoci účasť Slovenska v kampani proti Poľsku i samotná slovenská historiografia odsudzuje, logika IPN je zvrátená a vo svete neobhájiteľná. Slováci, žijúci v Poľsku, rozhodne neboli zodpovední za konanie vlády iného štátu, navyše po skončení vojny a prinavrátení území Poľsku. Paradoxom je, že mnohí Slováci žijúci v Poľsku bojovali v roku 1939 naopak v ozbrojených silách, ktoré Poľsko bránili, a to aj po boku Józefa Kuraśa „Ogieńa“.

„Neexistuje žiadna obhajoba pre niekoho, kto v čase mieru terorizoval a vraždil svojich spoluobčanov pre ich národnosť,“ píše sa vo vyhlásení. Svetové združenie Slovákov v zahraničí zároveň vyjadrilo svoju solidaritu s úsilím Spolku Slovákov v Poľsku ako členskej organizácie o odstránenie pamätníka v Zakopanom a objektivizáciu pohľadu na Józefa Kuraśa. Zároveň požaduje, aby sa poľské orgány postavili na stranu ochrany ľudských práv. V tejto veci chce požiadať o pomoc nielen slovenskú diplomaciu, ale je pripravené otázku preniesť aj na európsku úroveň na májovom zasadnutí organizácie Európania vo svete v Štokholme, na ktorom sa zúčastní autor tohto článku ako predseda SZSZ.

Snaha o objektívny pohľad na Kuraśa zo strany Slovákov v Poľsku naráža na veľké nepochopenie. Ľudomir Molitoris, tajomník Spolku Slovákov v Poľsku, bol dokonca vykázaný zo sály, kde sa konala konferencia historikov o tejto kontroverznej postave. Okrem historikov a podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča sa na nej zúčastnila takmer celá slovenská diplomacia v Poľsku, vrátane honorárneho konzula SR v Zakopanom, výsledky slovenského úsilia sú však veľmi skromné.

Mnohí Poliaci sa chcú na Józefa Kuraśa pozerať ako na hrdinu protifašistického a neskôr protikomunistického odboja. Ako sa uvádza vo vyhlásení SZSZ, tento človek však „po vojne morálne zlyhal a stal sa zločincom“.

Narodil sa v roku 1915 vo Waksmunde. Bojoval ako poručík poľskej armády pri prepadnutí Poľska Nemeckom, neskôr ako partizán v Armii Krajowej a Batalionoch Chlopskich v Podhalí. V apríli 1945 sa vrátil do hôr a bojoval proti novej moci. Na čele až 700-člennej bandy zabil desiatky predstaviteľov poľskej i sovietskej tajnej služby, avšak vo svojom úsilí o čisto poľské územie systematicky terorizoval aj Slovákov, Židov a príslušníkov iných menšín. Zavraždiť prišiel dokonca aj svojich bývalých spolubojovníkov slovenskej národnosti. Celý rad Židov v strachu pred Kuraśovou bandou bezprostredne po svojom návrate z hrôz koncentračných táborov emigroval. Vo februári 1947 spáchal v obkľúčení samovraždu. Na následky zranenia po niekoľkých dňoch v nemocnici v Nowom Targu zomrel.

Vladimír Skalský

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

10.05.2009