Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18726 | |
Mňačko - novinár a bojovník
Spisovateľ, publicista, dramatik a scenárista Ladislav Mňačko sa narodil 29. januára 1919 vo Valašských Kloboukoch na Morave. Patrí medzi najvýraznejšie osobnosti povojnovej žurnalistiky a literatúry. Jeho aktuálne zvolené témy, najmä z hľadiska ich sociálnych a morálnych aspektov, ktorým sa venoval, prinášali neprikrášlené životné fakty, nepodplatný pohľad na utajované súvislosti. V čase detstva sa jeho rodičia presťahovali do Martina a v Turci trávil svoje mladé roky. Po rozbití Československej republiky sa pokúšal ujsť z krajiny, no Nemci ho chytili, odvliekli do koncentračného tábora a potom na nútené práce. Podarilo sa mu utiecť a zapojiť sa do partizánskych bojov na území Moravy. Po skončení vojny Mňačko pracoval ako novinár komunistických denníkov Rudé právo v Prahe a Pravda v Bratislave. Bol šéfredaktorom týždenníka Kultúrny život. Od roku 1967 žil Ladislav Mňačko v emigrácii. Najprv odišiel na protest proti antiizraelskej kampani československej vlády do Izraela. Nasledujúci rok, keď ho vláda počas Pražskej jari rehabilitovala, sa vrátil domov. Po augustovej okupácii Československa v roku 1968 Ladislav Mňačko opustil republiku znovu a odišiel do Rakúska. Tam žil, pracoval a tvoril až do novembra 1989, kedy sa opäť vrátil domov.
Podstatou svojej tvorby bol Mňačko predovšetkým novinár a reportér. Zaujal už svojimi reportážami z ciest po Slovensku „Kde končia prašné cesty“. V prvom období písal najmä cestopisné a politické reportáže a črty z domova a zo zahraničia. Zaujímavá je napríklad Mňačkova reportážna kniha „Ja, Adolf Eichmann“ o procese s vojnovým zločincom, na ktorom sa v Izraeli osobne zúčastnil. Ako spisovateľ sa Mňačko presadil svojím románom „Smrť sa volá Engelchen“, v ktorom rozvíja tému boja proti nemeckým fašistom a je to najvýznamnejšie Mňačkovo dielo. Preložili ho do 15 svetových jazykov a stal sa literárnou predlohou pre úspešný film.
Umelecky cenné sú aj ďalšie dve Mňačkove knihy „Oneskorené reportáže“ a „Ako chutí moc“. V „Oneskorených reportážach“ po prvý raz otvorene hovoril o tragických osudoch ľudí počas vykonštruovaných politických procesov v 50. rokoch, ktoré sa často končili popravami a sprevádzali ich ďalšie zločiny. V novele „Ako chutí moc“ sa zameral na tému, ako dokáže dlhodobo a nekontrolovateľne uplatňovaná moc pokriviť charakter aj pôvodne čestného a statočného človeka. Je ostrým pamfletom na praktiky komunistických činiteľov.
haha
29.01.2009
