Tajomstvo Turka


V Bratislave sa 23. januára 1734 narodil vzdelanec, vynálezca, technik Johann Wolfgang von Kempelen, konštruktér šachového automatu, prvého písacieho stroja pre nevidiacich a hovoriaceho stroja. Stalo sa to pred 275 rokmi.

V Bratislave na rohu ulíc Dunajská a Klemensova dodnes stojí meštiansky dom, v ktorom veľkú časť života prežil Johann Wolfgang von Kempelen. Jeho otec Engelbert Kempelen bol vysokým colným úradníkom, ktorého povýšili do šľachtického stavu. Wolfgang študoval filozofiu a právo v Győri a vo Viedni. Ovládal osem jazykov, okrem rodnej nemčiny a úradnej latinčiny všetky hlavné svetové jazyky, maďarčinu a slovenčinu.

Krátko po skončení štúdií sa stal tajomníkom uhorskej dvorskej komory. Mária Terézia ho vymenovala za riaditeľa soľných baní v celom Uhorsku. Dozeral aj na kolonizáciu Banátu vyľudneného po invázii Turkov. Zaviedol tu pestovanie ľanu a postavil fabriku na výrobu súkna. Ako schopný organizátor riadil presťahovanie univerzity z Trnavy do Budína.

Kempelenove mimoriadne schopnosti sa prejavili aj v jeho vedecko-technických nápadoch. Zvesť o jeho technickej zručnosti prenikla aj do dvorných kruhov. V parku cisárskeho zámku Schönbrun vo Viedni skonštruoval vodomet a keď na Bratislavskom hrade vyschla studňa, vytvoril technicky náročný systém čerpadiel, ktorým sa prečerpávala voda z podhradia na hrad. Vybudoval systém zavlažovacích zariadení na Žitnom ostrove. V úrade riaditeľa soľných baní sa okrem zmodernizovania banských zariadení zaslúžil o vytváranie lepších pracovných podmienok pre baníkov, čo sa odrazilo na vyššej produktivite práce.

Iluzionistické predstavenia s magnetizmom na viedenskom dvore sa stali pre Kempelena výzvou. Rozhodol sa, že aj on pripraví niečo podobné. O pol roka prišiel so svojím šachovým automatom, ktorým sa preslávil vo svete. Automat, tvorený figúrou Turka v životnej veľkosti sediacou za skriňou so šachovnicou, bol schopný riešiť zložitejšie šachové úlohy. V šachových partiách mnohokrát porazil svojich súperov, ktorými boli aj významné osobnosti tej doby ako Katarína II. alebo Benjamin Franklin. Pokusy o podvody riešil Turek vrátením figúrky na predošlú pozíciu alebo zmietnutím figúriek zo šachovnice. Tajomstvo Turka (pod týmto názvom neskôr automat precestoval svet s rôznymi majiteľmi) sa nikdy nepodarilo uspokojivo vyriešiť. Keďže sa nezachoval, možno sa len domnievať, že bol ovládaný človekom malého vzrastu ukrytým v dômyselne zostrojenej skrinke. Konštrukcia kĺbových mechanizmov a ďalšie technické detaily automatu však predstavovali vrchol jemnej mechaniky obdobia. Kempelenov Turek očaril aj Edgara Allana Poa, ktorý ho spomína v poviedke Von Kempelen a jeho objav. Kempelen sa zaoberal aj výskumom ľudskej reči.

V roku 1791 vydal priekopnícke dielo Mechanizmus ľudskej reči, v ktorom sa venuje pôvodu reči, anatómii a fyziológii hlasových orgánov. Pre svoje progresívne názory ho označujú za zakladateľa fonetiky (náuky o ľudskej reči). Posledná verzia jeho prístroja na simuláciu ľudskej reči, na ktorom pracoval približne 20 rokov, sa údajne zachovala a od roku 1906 je exponátom múzea v Mníchove. Zostavil aj stroj na písanie pre nevidiacu speváčku Máriu Paradiseovú. V roku 1796 Johanna Wolfganga von Kempelena po strate priazne dvora vo veku 62 rokov penzionovali. Po ôsmich rokoch 26. marca 1804 zomrel vo Viedni, kde je aj pochovaný.

hanka

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

22.01.2009