Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18781 | |
Tajomstvo Turka
V Bratislave sa 23. januára 1734 narodil vzdelanec, vynálezca, technik Johann Wolfgang von Kempelen, konštruktér šachového automatu, prvého písacieho stroja pre nevidiacich a hovoriaceho stroja. Stalo sa to pred 275 rokmi. V Bratislave na rohu ulíc Dunajská a Klemensova dodnes stojí meštiansky dom, v ktorom veľkú časť života prežil Johann Wolfgang von Kempelen. Jeho otec Engelbert Kempelen bol vysokým colným úradníkom, ktorého povýšili do šľachtického stavu. Wolfgang študoval filozofiu a právo v Győri a vo Viedni. Ovládal osem jazykov, okrem rodnej nemčiny a úradnej latinčiny všetky hlavné svetové jazyky, maďarčinu a slovenčinu.
Krátko po skončení štúdií sa stal tajomníkom uhorskej dvorskej komory. Mária Terézia ho vymenovala za riaditeľa soľných baní v celom Uhorsku. Dozeral aj na kolonizáciu Banátu vyľudneného po invázii Turkov. Zaviedol tu pestovanie ľanu a postavil fabriku na výrobu súkna. Ako schopný organizátor riadil presťahovanie univerzity z Trnavy do Budína.
Kempelenove mimoriadne schopnosti sa prejavili aj v jeho vedecko-technických nápadoch. Zvesť o jeho technickej zručnosti prenikla aj do dvorných kruhov. V parku cisárskeho zámku Schönbrun vo Viedni skonštruoval vodomet a keď na Bratislavskom hrade vyschla studňa, vytvoril technicky náročný systém čerpadiel, ktorým sa prečerpávala voda z podhradia na hrad. Vybudoval systém zavlažovacích zariadení na Žitnom ostrove. V úrade riaditeľa soľných baní sa okrem zmodernizovania banských zariadení zaslúžil o vytváranie lepších pracovných podmienok pre baníkov, čo sa odrazilo na vyššej produktivite práce.
Iluzionistické predstavenia s magnetizmom na viedenskom dvore sa stali pre Kempelena výzvou. Rozhodol sa, že aj on pripraví niečo podobné. O pol roka prišiel so svojím šachovým automatom, ktorým sa preslávil vo svete. Automat, tvorený figúrou Turka v životnej veľkosti sediacou za skriňou so šachovnicou, bol schopný riešiť zložitejšie šachové úlohy. V šachových partiách mnohokrát porazil svojich súperov, ktorými boli aj významné osobnosti tej doby ako Katarína II. alebo Benjamin Franklin. Pokusy o podvody riešil Turek vrátením figúrky na predošlú pozíciu alebo zmietnutím figúriek zo šachovnice. Tajomstvo Turka (pod týmto názvom neskôr automat precestoval svet s rôznymi majiteľmi) sa nikdy nepodarilo uspokojivo vyriešiť. Keďže sa nezachoval, možno sa len domnievať, že bol ovládaný človekom malého vzrastu ukrytým v dômyselne zostrojenej skrinke. Konštrukcia kĺbových mechanizmov a ďalšie technické detaily automatu však predstavovali vrchol jemnej mechaniky obdobia. Kempelenov Turek očaril aj Edgara Allana Poa, ktorý ho spomína v poviedke Von Kempelen a jeho objav. Kempelen sa zaoberal aj výskumom ľudskej reči.
V roku 1791 vydal priekopnícke dielo Mechanizmus ľudskej reči, v ktorom sa venuje pôvodu reči, anatómii a fyziológii hlasových orgánov. Pre svoje progresívne názory ho označujú za zakladateľa fonetiky (náuky o ľudskej reči). Posledná verzia jeho prístroja na simuláciu ľudskej reči, na ktorom pracoval približne 20 rokov, sa údajne zachovala a od roku 1906 je exponátom múzea v Mníchove. Zostavil aj stroj na písanie pre nevidiacu speváčku Máriu Paradiseovú. V roku 1796 Johanna Wolfganga von Kempelena po strate priazne dvora vo veku 62 rokov penzionovali. Po ôsmich rokoch 26. marca 1804 zomrel vo Viedni, kde je aj pochovaný.
hanka
22.01.2009
