Anketa
Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
![]() |
44% |
Voľby internetom | |
![]() |
15% |
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
![]() |
13% |
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
![]() |
20% |
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
![]() |
9% |
Počet hlasujúcich: 18724 |
Černovská tragédia
Slovensko si dnes pripomína tragické udalosti, ktoré sa odohrali 27.októbra 1907 v Černovej. Obyvatelia obce, ktorá je dnes súčasťou Ružomberka, sa pred 101 rokmi vzopreli rozhodnutiu úradov o vysviacke nového černovského kostola, pätnásť z nich zaplatilo za svoj nesúhlas životom, niekoľko desiatok bolo zranených. Udalosti v Černovej a streľba žandárov do zástupu nevinných ľudí vyvolali ostré reakcie nielen doma, ale aj za hranicami vtedajšieho Rakúska-Uhorska.
Rok 1907 bol pre Černovčanov ťažkým rokom. Robotníci z fabrík, pltníci a drobní roľníci si so svojimi ženami za pomoci peňažných zbierok stavali na vŕšku pri dedine kostol, aby nemuseli chodiť na omše do štyri km vzdialeného Ružomberka. K vybudovaniu chrámu prispel veľkou mierou rímskokatolícky ružomberský farár, černovský rodák Andrej Hlinka, ktorý z celkových nákladov 80.000 korún potrebných na stavbu vykryl 60.000 korún zo zbierok a svojho súkromného majetku.
Základný kameň bol posvätený 20. apríla 1906, na jeseň 1907 čakala na posviacku dokončená stavba. Obyvatelia chceli, aby im nový svätostánok vysvätil Andrej Hlinka. Toho však v tých časoch spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie. Kostol v Černovej mal podľa rozhodnutia cirkevnej vrchnosti posvätiť liskovský farár - dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907, čomu sa obyvatelia Černovej vzopreli a tak prišli do dediny žandári, na uliciach bol však pokoj. Obyvatelia Černovej začali prejavovať svoju nevôľu v nedeľu 27. októbra. Do obce prišla ďalšia skupina žandárov. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Vtedy veliteľ 15-člennej skupiny žandárov vydal bez predbežného varovania osudný rozkaz: Strieľať! Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených, z toho niekoľko ťažko. Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili súhrnne na 37 rokov žalára a rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Najmladšia odsúdená mala 16 rokov.
Tragédia v Černovej upozornila vtedajšiu svetovú verejnosť na národnostný útlak v cisárskej ríši. Proti krutému zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napr. nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Bjornstjerne Björnson či ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj. Černovský kostol posvätil napokon Andrej Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910. Obete černovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne, ktorý nechala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia masakry.
aka
27.10.2008