Zlaté päste stále v ringu


Zlatý olympionik z roku 1952 Ján Zachara oslavuje  osemdesiatiny.

Ján Zachara je pojem predovšetkým v boxe. Okrem dvoch štartov na olympijských hrách sa zúčastnil štyroch majstrovstiev Európy. Prvýkrát vstúpil do ringu na majstrovstvách Slovenska v roku 1944, kde získal tretie miesto.

Ján Zachara patrí k tým vyvoleným, ktorým sa splnil olympijský sen. Po víťazstve v perovej váhe do 57 kg stál na najvyššom stupni. Pamätníci hovoria, že jeho box bol skutočný šerm päsťami. Víťazil svojou technikou, často svojimi na milimeter vypočítanými sidestepami a duckingami privádzal súperov do zúfalstva. Ako opisuje svoju cestu za olympijským zlatom samotný Zachara?  " Prvého som mal Švéda Wärströma, druhého Juhokórejčana Su, tretí bol Maďar Erdei a v duchu som si už tak myslel, že už nemám čo stratiť. Všetci z nášho družstva už povypadávali, nikto mi nedával nádej, že to dotiahnem až potiaľto - tak nech sa stane čokoľvek. Keď som potom porazil v semifinále Juhoafričana Leischinga - tak už hovorím, že jedna z medailí už je." Vo finále nastúpil proti Talianovi Caprariovi.Traja rozhodcovia z piatich po troch kolách rozhodli v jeho prospech. Vyhral 3:2 na body. Zlatá olympijská medaila v kategórii do 57 kg.

Číslo 258

Helsinská olympiáda bola najúspešnejšia v celej československej histórii. Športovci získali sedem zlatých medailí. Zacharova bola posledná, získal ju deň pred záverečným ceremoniálom. Po návrate na slávnostnom privítaní výpravy na zaplnenom pražskom Strahove stál po boku Zátopkovcov, kanoistu Holečka a členov třebonskej štvorveslice. „Olympijské oblečenie sme hneď po návrate museli vrátiť. Dokonca aj červené tričko a biele trenírky, v ktorých som boxoval finále. Na pamiatku mi ostalo len štartové číslo 258. Po dlhom prosíkaní mi poslali aspoň moje rukavice,“ spomína Zachara.


Nový sekretár

Na veľké dary sa úspešní športovci vtedy nespoliehali. Olympijské zlato bolo osobitným úspechom.„Vtedajší minister obrany ma obdaroval hodinkami, dvojtýždňovým opušťákom a keďže ma povýšil, dostal som kožený dôstojnícky kabát. Tuším som ho však ani nemal na sebe. Dostal som aj tri metre látky, z ktorej som si dal ušiť oblek. Najmilší však bol darček od zamestnancov trenčianskej Me¬riny, kde som predtým pracoval, vyzbierali medzi sebou 10 200 vtedajších korún, čo bola približne výška mesačného platu. Doplatil som štyri tisícky a kúpil som si do bytu sekretár.“ Po úspechu v Helsinkách sa zúčastnil Zachara aj na nasledujúcej olympiáde v Melbourne 1956, kde vypadol vo štvrťfinále.

Rytier fair play

Kondícia bývalého boxera, ktorý pred polstoročím, v roku 1952, vyhral na olympiáde v Helsinkách zlato, je aj dnes závideniahodná. "Za to, ako sa vo svojom veku stále výborne cítim, vďačím športu a životospráve. Nikdy som napríklad nefajčil. Hýbem sa aktívne celý svoj život. Ešte i dnes chodím dvakrát do týždňa trénovať mládežníkov do telocvične. Každé ráno okrem toho šľapem 15 minút na stacionárom bicykli a keď to dovolí počasie, tak jazdím aj na normálnom bicykli tu po okolí Novej Dubnice," hovorí s úplnou samozrejmosťou Ján Zachara. Športu sa venuje dodnes. Napriek vysokému veku trénuje boxerské nádeje v Novej Dubnici. Ján Zachara bol poctený organizáciou UNESCO titulom Rytier fair play.

hanka


Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

28.08.2008