Ctibor Filčík


Ctibor Filčík, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského povojnového herectva, sa narodil 15. augusta 1920 v Dolných Plachtinciach. Po skončení obchodnej akadémie pracoval v Bratislave ako úradník finančnej stráže a zároveň hral vo vtedy uznávanom Štefánikovom dramatickom krúžku. Jeho talent bol natoľko zrejmý, že v roku 1943 dostal ponuku stať sa hercom práve vznikajúceho martinského divadla. Hoci to znamenalo prejsť od istoty štátnej služby na neistú umeleckú dráhu, Ctibor Filčík sa rozhodol pre Martin. Za päť rokov tu vytvoril vyše 40 postáv a preto, keď v roku 1948 prešiel na bratislavskú Novú scénu, bol už hercom schopným vytvárať tie najzložitejšie charaktery (Hlboké korene - 1948, Najdúch - 1949, Revízor, Dva dni v Chujave - 1950). V súbore sa Ctibor Filčík stretol aj s manželkou Gustáva Husáka, režisérkou Magdou Lokvencovou - Husákovou, s ktorou sa zblížil tiež osobne. Ona ale vzťah k Filčíkovi dlho tajila. Najskôr kvôli Husákovmu vysokému politickému postaveniu a po jeho uväznení mu nechcela ďalej komplikovať situáciu. Iba najbližšie okolie vedelo akou oporou jej bol vtedy práve Ctibor Filčík. Neskôr sa o ňom pozitívne vyjadrovali aj obaja Husákovi synovia, ktorým roky v mnohom nahrádzal i otca. Keď Gustáva Husáka prepustili z väzenia, došlo síce k rozvodu, ale nový vzťah nemal dlhšie trvanie. Magda Lokvencová - Husáková v roku 1966 náhle zomrela a po Filčíkovom boku sa už nikdy neobjavila iná partnerka. V roku 1951 sa Ctibor Filčík stal členom SND. Kým dovtedy hral skôr komické a tragikomické postavy, teraz ho režiséri obsadzovali najmä do úloh vyvrheľov, nepriateľov spoločnosti, záhadných existencií a ľudí vždy o všetkom pochybujúcich. Najvýznamnejšou postavou Ctibora Filčíka bol Goetz v Sartrovej dráme Diabol a Pánboh (1965). Vojvoda, neúnavne hľadajúci zmysel bytia a neobávajúci sa ani najhlbších stupňov zla, ktorý až na konci získava vytúženú vnútornú slobodu. Keď ho videl dramaturg londýnskeho Národného divadla Kenneth Tynan, vyhlásil, že ”v druhej časti bolo Filčíkovo stvárnenie Goetza kvalitnejšie ako u Laurenca Oliviera”. Existoval však tiež iný Ctibor Filčík. Rozdávajúci na javisku dobrú náladu a schopný divákov zaujať o to viac, že ho takto vídali len málokedy (Veselé panie z Windsoru - 1954, 1958, 1963, Čaj u pána senátora - 1958, Čo len chcete - 1962, Najdúch - 1966, Don Juan, alebo Láska ku geometrii - 1967, Pokus o lietanie - 1980, Výnosné miesto - 1984). Filčíkovo výrazné herectvo našlo uplatnenie i vo filme. Debutoval síce v komédii (Kozie mlieko - 1950), ale potom už opäť vytváral náročné a charakterovo nejednoznačné postavy (Drevená dedina - 1954, Štyridsaťštyri - 1957, Kapitán Dabač - 1959, Jánošík I. - II. - 1962 - 1963, Námestie svätej Alžbety - 1965, Skrytý prameň - 1973, Do zbrane, kuruci! - 1974, Sebechlebskí hudci - 1975, Demokrati - 1980, Mŕtvi učia živých, Putování Jana Ámose - 1983). Ctibor Filčík stále spolupracoval aj s televíziou, kde ho režiséri znovu obsadzovali najmä do psychologicky náročných úloh (Krotká, Oko za oko, Prípad jasnovidca Hanussena, Bratia Leutensackovci, Plukovník Chabert, Strýčkov sen, Triptych o láske, Sesternica Beta, Smrť lovca, Oblomov, Tretia patetická, Zenovo vedomie). Pravidelne sa s ním stretávali aj rozhlasoví poslucháči, ktorých si získal nielen v mnohých rozhlasových hrách, ale tiež ako deťmi milovaný rozprávkový Osmijanko. Ctibor Filčík zomrel náhle 21. novembra 1986. Práve v čase, keď v SND žiaril ako slávny starnúci herec v Harwoodovom Garderobiérovi. Vo svojráznej pocte divadlu, ktoré si vie človeka získať natoľko, že až stráca zmysel pre realitu. Našťastie, Ctibor Filčík to vždy vedel. Aj keď si bol vedomý, že ”od práce k práci stále vzniká neistota. Ale v tom je i krása našej profesie. V tom hľadaní, ktoré by malo byť v konečnom dôsledku pre diváka vždy v čomsi nové, prekvapujúce”.

hak

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

15.08.2008