Pred 50 rokmi zomrel Mikuláš Schneider Trnavský


Dnes uplynulo 50 rokov od smrti slovenského hudobného skladateľa, dirigenta, pedagóga a národného umelca Mikuláša Schneidera Trnavského. Narodil sa 24. mája 1881 v Trnave. Hudobné vzdelanie získal v Budapešti, Viedni a štúdiá ukončil v roku 1905 na Konzervatóriu v Prahe.

Vo svojej dobe bol najpopulárnejším slovenským skladateľom najmä vďaka piesňam,
z ktorých mnohé zľudoveli (Keby som bol vtáčkom, Ružičky červené....). Začínal úpravami národných piesní pre spev a klavír. V jeho prvej zbierke pôvodných piesní je aj prvá úprava hymnickej piesne „Nad Tatrou sa blýska“. V období, keď Svetozár Hurban Vajanský nádejnému skladateľovi pridal k priezvisku prímenie „ Trnavský“, vznikali jeho prvé pôvodné piesne a zborové skladby.

Mikuláš Schneider Trnavský pôsobil najprv ako regenschori Pravoslávnej cirkvi vo Veľkom Bečkereku (teraz Zrenjanin v Srbsku) a v roku 1908 sprevádzal vtedy veľmi známeho českého barytonistu Božu Umirova (Bohumír Nepomucký) na koncertnom turné v hudobných metropolách Európy (Berlín, Paríž). Na ňom z pódií v rámci svetového piesňového repertoáru v podaní Umirova zazneli aj Schneidrove skladby uvedené v programoch ako "slovenské piesne", čo desať rokov pred vznikom Československa bola ojedinelá prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí.

Po návrate do rodnej Trnavy prijal miesto regenschoriho pri chráme Sv. Mikuláša. So svojim orchestrom a zborom pravidelne účinkoval v Dóme sv. Mikuláša a stal sa interpretom jeho sakrálnych skladieb. V Trnave písal chrámové diela, upravoval duchovné piesne, rozvíjal svoju piesňovosť v nových zbierkach umelých piesní i úprav ľudových piesní. Písal aj inštrumentálne a orchestrálne diela, príležitostné a inštruktívne skladby.
Na požiadanie Spolku sv. Vojtecha v Trnave zostavil Jednotný katolícky spevník, ktorý nemá v rámci strednej Európy obdobu. Obsahuje viac než 500 piesní, z ktorých 226 bolo autorských. Stal sa jednou z najčastejšie vydávaných publikácií v 20. storočí. Dielo vyšlo v roku 1937 a predstavuje pre slovenských katolíkov zjednotenie duchovného spevu vo všetkých chrámoch Slovenska. Počas intenzívnej práce na spevníku vytvoril omšové diela, v ktorých priamo spracúva duchovnú pieseň. Najznámejšia je „Vianočná omša“ a „Slovenská omša Hospodine, vyslyš nás“.

V roku 1933 mu pápež Pius X. udelil ocenenie Rytier rádu sv. Gregora za zásluhy o rozvoj cirkevnej hudby, v roku 1938 získal Štefánikovu krajinskú cenu, dvakrát Štátnu cenu za umenia (1940,1948) a v roku 1956 mu udelili za jeho celoživotné dielo titul národný umelec.

anka


Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

28.05.2008