Slovenská šibačka v Taliansku
Dňom pred Veľkonočným pondelkom pripisovali ľudia od nepamäti magickú moc. Napríklad na Zelený štvrtok sa ľudia umývali v potokoch, aby boli silní a zdraví, v ten deň sa konzumovali najmä zelené jedlá - teda listy špenátu, alebo púpavy. V magickú silu Veľkého piatku verili najmä gazdovia, ktorí v ten deň na poliach nepracovali, pretože by nezarodili. Na Bielu sobotu si veriaci v očakávaní zmŕtvychvstania Ježiša zdobili príbytky, v lampách vymieňali olej a spoločne ho pálili v kostoloch. V nedeľu zasa prinášali do božieho stánku jedlá, kde ich kňaz posvätil. Popoludní chlapci plietli korbáče a dievčatá maľovali vajíčka. Mnohé z týchto zvykov dodržiavame aj dnes a mnohé z nich zaujali aj cudzincov. Patrí medzi nich aj manžel Bratislavčanky Zuzany Solieri, ktorý je Talian a keď zažil prvú slovenskú šibačku zostal v šoku - výplata dievčat korbáčmi sa mu totiž akosi nepozdávala. Po rokoch spoločného života v talianskom mestečku Modena si zvykol nielen na spomínaný korbáč, ale aj na veľkonočného baránka. Cez veľkonočné sviatky si totiž pripomínajú nielen slovenské ale aj talianske tradície. Hovorí Zuzana Solieri
 

Ingrid Slaninková