Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18726 | |
Slováci kupujú zlaté tehly
Po viac ako 50-percentnom raste ceny zlata za posledný rok začali tehly žltého kovu kupovať aj bohatí ľudia na Slovensku. „Minulý rok sa neobjavila ani duša, od začiatku tohto roku u nás bolo už asi desať záujemcov, " uviedol Peter Pavlovič, šéf Asociácie zlatníkov Slovenska a zároveň riaditeľ trenčianskej firmy Zlatá huta, ktorá je najväčším spracovateľom žltého kovu na Slovensku. Ceny zlata od januára lámu rekordy a pohybujú sa nad 900 dolármi (20 700 Sk) za troyskú uncu (31,3 gramu).Pavlovič však predpokladá, že cena stúpne ešte minimálne o 20 až 30 percent, čo by bolo 1 100 až 1 200 dolárov. Zlato sa už na Slovensku neťaží, existuje už len prieskumná ťažba bane v Hodruši-Hámroch. Minulý rok tam vyťažili približne deväťdesiat kilogramov zlata, smerovali však na belgický trh. Zlatá huta či ostatní spracovatelia, ako je Agno Nové Zámky či Zlatokov, preto musia zvyšné zlato, ktoré nemajú zo starých šperkov, nakupovať v zahraničí.
Dováža sa z Rakúska, Švajčiarska či Nemecka.
Slovensko je nábožensky a rodinne založená krajina a pri narodení, maturite či životných jubileách sú zlaté šperky bežným darom. Slováci ich potom podľa šéfa Asociácie zlatníkov schovávajú v šperkovniciach. Zlato si tak ľudia odkladajú, až príde čas, keď sa človek rozhodne dať si vyrobiť zo starého šperku nový. „Zlatníctvo na Slovensku z osemdesiatich percent funguje na starom zlate. Ľudia prinesú staré obrúčky, retiazky či náramky a zlatníci vyrábajú nové šperky," hovorí Pavlovič. Je to tak aj v Čechách a Poľsku, vo svete však nie.
hah
13.02.2008
