Ešte k sčítaniu: Slovákov v ČR skôr viac


V polovici januára zverejnil Štatistický úrad predbežné výsledky sčítania ľudu, domov a bytov, ktoré sa uskutočnilo po desiatich rokoch v marci 2021. Tieto výsledky sme podrobne analyzovali, až následne však boli zverejnené kompletné výsledky, týkajúce sa národnostných menšín.

Dozvedeli sme sa tak konečný výsledok vo vzťahu k Slovákom žijúcim v ČR. Sčítalo sa ich celkovo 162 578, z toho 96 041 výhradne, 66 537 v kombinácii s inou národnosťou. Najčastejšia je, samozrejme, kombinácia s českou (59 336) či moravskou, čo je skôr zmeská príslušnosť, nie národnosť (2 918), v oboch prípadoch ide spravidla o potomkov zo zmiešaných manželstiev. Mimochodom, stojí asi za zmienku, že jediná krajina, ktorá uznáva samostatnú moravskú národnostnú menšinu, je Slovensko – ide o pozostatok rozhodnutia z čias premiéra Vladimíra Mečiara. Nasledujú kombinácie s národnosťou maďarskou (871), rómskou (845) a rusínskou (444). Ďalšie kombinácie, ako s poľskou národnosťou (140), nemeckou (128), sliezskou (110) či ruskou (63), sú už menej časté.

Zaujímavé je, že ďalších 14 527 ľudí sa prihlásilo k československej národnosti (z toho 7 655 samostatne). Tu je, samozrejme, otázkou, koľko z týchto ľudí má český a slovenský pôvod a u koľkých ide o akúsi politickú deklaráciu, podobne ako zjavne pri národnosti európskej (24 576, z toho len 3 741 samostatne).

K českej národnosti sa prihlásilo 6 415 104 obyvateľov (z toho 6 033 014 samostatne), k moravskej 556 641 (z toho 359 621 samostatne), sliezskej 31 301 (12 451 samostatne).

Pokiaľ ide o národnostné menšiny, Slováci aj z hľadiska samotných výsledkov sčítania ostávajú jasne najpočetnejšou minoritou – i bez ohľadu na to, že kvalifikovaný odhad je ešte podstatne väčší. Na druhé miesto sa prepracovali Ukrajinci (92 892, z toho 78 068 samostatne), na tretie Vietnamci (38 723, z toho 31 469 samostatne), nasledujú Poliaci (38 218, z toho 26 802 samostatne), Rusi (34 506, z toho 25 296 samostatne) a Rómovia (21 691, z toho len 4 458 samostatne).

Ako ukazuje už posledný príklad, skutočné kvalifikované odhady sú celkom inde, v prípade Rómov určite nad 250-tisíc. V prípade Slovákov sa naďalej pohybujú na úrovni 350- až 400-tisíc v ČR, z toho okolo 100-tisíc v samotnej Prahe, ako to bolo už pred sčítaním. To z Prahy robí tretie najväčšie slovenské mesto po Bratislave a Košiciach.

Hlavným dôvodom, prečo sa kvalifikované odhady natoľko líšia od výsledkov sčítania, je, že počet ľudí, ktorí sa neprihlásili k žiadnej národnosti, raketovo stúpa – v roku 1991 ich bolo 22-tisíc, o desať rokov neskôr 173-tisíc, v roku 2011 2,6 milíona a teraz už vyše 3,3 milóna, teda 31 % obyvateľstva. Častejšie sú medzi nimi logicky príslušníci národnostných menšín. Nie je to deklarácia, že nemajú žiadnu národnosť. Je to len využitie práva nevypĺňať nepovinný údaj, opreté aj o hypertrofovanú argumentáciu o ochrane osobných údajov, negatívnu skúsenosť so zneužitím predvojnových údajov o Židoch počas holokaustu i prostý pocit mnohých, že do toho nikoho nič nie je. Hoci títo ľudia nedomýšľajú, že to poškodzuje aj napĺňanie ich vlastných práv. Druhým dôvodom, znižujúcim výsledok sčítania v prípade slovenskej menšiny, je, že mnohí ľudia s bydliskom na Slovensku sa sčítali tam (rozhodujúci dátum bol skôr, a tým to považovali za vybavené, i keď v skutočnosti sa mali sčítať v oboch krajinách.

Informácia, koľko z vyššie uvedených počtov tvoria občania ČR, koľko cudzinci s akoukoľvek formou pobytu, by mala byť známa zhruba v apríli.

V každom prípade výsledky sčítania jasne potvrdili, že slovenská komunita v ČR ostáva s veľkým náskokom najpočetnejšou v Európe a druhou najpočetnejšou – po USA – na svete.

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Vladimír Skalský : 21.02.2022