Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18746 | |
Dvojaké občianstvo konečne po novom
Nejde o prvý apríl, aj keď to začne platiť od prvého apríla. Dlhoročné požiadavky krajanov a ich organizácií na čele so Svetovým združením Slovákov v zahraničí sa pretavili najprv do vládneho programu, potom do vládnej predlohy a po pomerne dlhom čakaní v parlamente aj do schváleného zákona. Slováci po dlhých rokoch už nebudú strácať slovenské občianstvo po prijatí občianstva cudzieho, ak preukážu najmenej päťročný pobyt v cudzine. Vyplýva to z novely zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve, ktorú 16. februára 2022 schválila Národná rada SR. Súčasne oň môžu požiadať viaceré skupiny držiteľov štatútu zahraničného Slováka, čo sa bude zrejme týkať predovšetkým Slovákov zo Srbska, Ukrajiny či Rumunska. A tí, ktorí stratili slovenský pas prijatím cudzieho občianstva, môžu požiadať o jeho vrátenie, pokiaľ doložia päťročný pobyt v cudzine.
Začne sa teda výrazne zväčšovať skupina dvojakých občanov. Tých je významne najviac v Česku. Bolo ho totiž umožnené získať tým bývalým občanom ČSFR, pochádzajúcim zo Slovenska, ktorí žili v Česku nepretržite už pred rozdelením do účinnosti novely zákona o nadobúdaní a strate štátneho občianstva ČR v roku 1999.
Zákon ustanovuje aj výnimky z povinnosti päťročného pobytu v cudzine, na základe ktorých tiež nedôjde k strate občianstva. Už v doteraz platnom zákone boli dve: nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva manžela počas trvania manželstva a nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva narodením. Teraz pribudnú ďalšie dve. K strate občianstva nedôjde ani vtedy, ak bolo cudzie štátne občianstvo nadobudnuté osvojením alebo ho nadobudlo maloleté dieťa.
Súčasná úprava, podľa ktorej občania SR strácajú občianstvo nadobudnutím cudzieho, sa začala uplatňovať v júli 2010. K 16. februáru 2022 tak prišlo o slovenské občianstvo 4 059 ľudí, najviac v Českej republike. V roku 2015 prijalo ministerstvo vnútra nariadenie, ktoré umožňuje bývalým občanom požiadať naspäť o slovenské občianstvo na základe výnimky ministra vnútra. Doteraz bolo takto vrátené 1 183 osobám.
Schválená novela zákona ustanovuje, že bývalým občanom SR sa štátne občianstvo SR udelí na základe žiadosti, po splnení zákonom ustanovených podmienok (najmä bezúhonnosti), za predpokladu, že mali na území štátu, ktorého štátne občianstvo nadobudli, pobyt (povolený, registrovaný alebo inak evidovaný) najmenej 5 rokov.
Na rozdiel od súčasnosti žiadatelia zároveň nebudú musieť spĺňať trochu absurdnú a často formálne obchádzanú podmienku pobytu na území Slovenskej republiky, čiže budú odbremenení od povinnosti prihlasovať sa ako cudzinci na pobyt na území SR na príslušnom oddelení cudzineckej polície. Naďalej budú bývalí občania SR oslobodení od jazykovej skúšky.
Úplnou novinkou je režim pre osoby so statusom Slováka žijúceho v zahraničí. Tým sa udelí štátne občianstvo SR za predpokladu, ak majú povolený pobyt na území SR a spĺňajú podmienku najmenej 3-ročného pobytu na území SR. O ich žiadosti bude rozhodovať ministerstvo, pričom proti rozhodnutiu možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje minister vnútra na základe návrhu osobitnej komisie. Osobitnou kategóriou budú žiadatelia s postavením Slováka žijúceho v zahraničí „s prínosom pre komunitu“, teda ak sa žiadateľ významne zaslúžil o prínos pre komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí v oblastiach ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej alebo športovej. U tých sa vo vzťahu k pobytu bude vyžadovať iba podmienka naplnenia povoleného pobytu na území SR (bez špecifikácie jeho dĺžky); o ich žiadosti bude rozhodovať priamo minister vnútra, proti rozhodnutiu ktorého nebude možné podať rozklad.
Ďalšie zmeny sú vo vzťahu k potomkom bývalých československých občanov narodených na území SR. Taký človek môže požiadať o občianstvo, ak aspoň jeden z jeho rodičov, prarodičov alebo praprarodičov bol československým štátnym občanom narodeným na území Slovenska, a to za podmienky povoleného pobytu na území SR bez špecifikácie jeho dĺžky. Trochu nepochopiteľné je, že nestačí, ak on sám bol československým štátnym občanom narodeným na území SR, hoci ľudí, ktorí toto spĺňajú a žiadny z ich predkov nie, iste nebude veľa.
Do zákona sa, naopak, doplnila podmienka na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, že žiadateľ nesmie predstavovať hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky.
V každom prípade ide o veľmi dobré správy pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Asi najväčším zostávajúcim otáznikom zostáva, ako sa bude konkrétne deklarovať pobyt v zahraničí, najmä u žiadateľov, ktorí si ponechali trvalý pobyt na Slovensku.
Zákon naďalej bráni v dvojakom občianstve ľuďom žijúcim na Slovensku, čo dopadá predovšetkým na maďarskú menšinu, príslušníci ktorej by mali možnosť získať aj maďarské občianstvo. Zabrániť tomuto masovému javu, to bol aj pôvodný zámer úpravy z roku 2010 – zákonodarcovia to totiž vyhodnotili ako potenciálne bezpečnostné a politické riziko. Svetové združenie Slovákov v zahraničí opakovane poukazovalo na to, že úprava však v skutočnosti postihuje predovšetkým celkom iné skupiny ľudí, teda krajanov. To sa konečne napravilo!
Vladimír Skalský (autor je predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí) : 18.02.2022
