Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8182 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2735 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2477 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3664 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1585 9%
Počet hlasujúcich: 18643

Slovákov v Česku neubudlo


                V polovici januára zverejnil Štatistický úrad predbežné výsledky Sčítania ľudu, domov a bytov, ktoré sa po desiatich rokoch uskutočnilo v marci 2021. Hoci sa naplnili viaceré obavy, na ktoré upozorňovali nielen zástupcovia českých Slovákov, predsa je výsledok porovnateľný s tým spred dekády, pričom tiež naďalej platí, že v skutočné počty sú výrazne vyššie – preto české i slovenské orgány pracujú s kvalifikovanými odhadmi. Tie sa pred týmto sčítaním pohybovali na úrovni 350-400 tisíc Slovákov v ČR, z toho okolo 100 tisíc v samotnej Prahe. To z Prahy robí tretie najväčšie slovenské mesto po Bratislave a Košiciach. Po aktuálnom sčítaní nie je podľa analýz Slovensko-českého klubu dôvod tento odhad znižovať, uvažovať sa dá skôr o vyššom.

                Svetové združenie Slovákov v zahranićí, Rada vlády ČR pre národnostné menšiny i Slovensko-český klub vopred vyzývali, aby sa tunajśí Slováci k svojej národnosti prihlásili a podporili tak výkon menšinových práv.  Upozorňovali sme aj na problémy. V minulosti prebiehalo sčítanie v celej EÚ k jednému okamihu a každý sa mal sčítať tam, kde sa práve nachádzal – i vtedy sa mnohí takto nesčítali, osobitne napríklad občania SR, študujúci či krátkodobejšie pracujúci v ČR. Teraz to bolo skoordinované v rámci EÚ omnoho menej a situácia tým bola podstatne horšia. Mnohým bolo nejasné, kde sa vlastne majú sčítať. Slováci, ktorí majú v ČR trvalý pobyt, sa sčítavali v Česku. Tí, čo majú v ČR obvyklý, nie však trvalý pobyt, sa mali sčítať v oboch krajinách, veľký počet z nich to však neurobil s argumentom, že sú už predsa sčítaní na Slovensku. Ešte väčšou absurditou je, že vznikli aj skupiny obyvateľstva, podstatne menšie, ktoré sa nemali sčítať nikde. To bolo tým, že rozhodujúci dátum bol na Slovensku a v Česku inokedy a stačilo sa medzi týmito dátumami presťahovať.

Počet ľudí, ktorí sa neprihlásili k žiadnej národnosti, raketovo stúpa – v roku 1991 ich bolo 22 tisíc, o desať rokov neskôr 173 tisíc, v roku 2011 2,6 milíona a teraz už vyše 3,3 milóna, teda 31 % obyvateľstva. Častejšie sú medzi nimi logicky príslušníci národnostných menšín. Nie je to deklarácia, že nemajú žiadnu národnosť. Je to len využitie práva nevypĺňať nepovinný údaj, opreté aj o hypertrofovanú argumentáciu o ochrane osobných údajov, negatívnu skúsenosť so zneužitím predvojnových údajov o Židoch počas holocaustu i prostý pocit mnohých, že do toho nikoho nič nie je. Hoci títo ľudia nedomýšľajú, že to poškodzuje aj napĺňanie ich vlastných práv.

                Oba tieto dôvody viedli k veľkým obavám, že výsledok sćítania môže byť podstatne horśí, než v roku 2011. Výsledok prihlásenia sa k samostatnej slovenskej národnosti tomu dokonca zodpovedá. V roku 1981 sa v Česku sčítalo 359 tisíc Slovákov, v roku 1991, tesne pred rozdelením, 315 tisíc, o desať rokov 193 tisíc, v roku 2011 ešte menej – 147 tisíc. A teraz 96 041.

                Celkom opačný je však vývoj vo veci dvojakej národnosti –tam je výrazný nárast. K dvom národnostiam, slovenskej a českej, sa teraz prihhlásilo 59 336 obyvateľov, slovenskej a moravskej 2 918, slovenskej a rómskej 845, slovenskej a európskej 312. S pripočítaním týchto kombinácií sa dostávame na vyše 160 tisíc, presne ako pred desiatimi rokmi. A to ešte neboli v rámci presbežných výsledkov zverejnené nezanedbateľné kombínácie ako slovenská a maďarská, slovenská a rusínska, či slovenská a židovská národnosť, alebo aj identita československá, ku ktorej sa pred desiatimi rokmi prihlásilo takmer 7 tisíc osôb. To znamená, že tento súčet ešte mierne narastie.

                Dve národnosti možno vyplniť od roku 2001. Túto možnosť vtedy využilo necelých 13 tisíc osôb. Pri sčítaní 2011 ich už bolo takmer 164 tisíc. Najpočetnejšou kombináciou bola pred desiatimi rokmi národnosť česká a moravská, ktorú uviedlo 99 tisíc osôb, druhou najpočetnejšou potom národnosti česká a slovenská, ktorú vyplnilo takmer 18 tisíc ľudí. Nárast z necelých 18 na vyše 59 tisíc je samozrejme výrazný. Pravdepodobne ide najčastejšie o deti zo zmiešaných rodín, v menšej miere to môže byť aj deklaratívna záležitosť.

                Ak uvážime výrazne vyšší počet osôb, ktoré využili svoje právo a neuviedli žiadnu národnosť, i nejasnosti, ktoré viedli k tomu, že nie každý vedel o svojej povinnosti sčítať sa v ČR, tak rovnaký, či skôr mierne vyšší výsledok sčítania nevyhnutne vedie k predikcii, že kvalifikovaný odhad počtu Slovákov v ČR by mal tiež skôr narásť.

                Sćítanie prinieslo aj u iných národností isté disproporcie. K rómskej národnosti sa prihlásilo 4 458 osôb, k rómskej a českej takmer 16 tisíc, i tak však celkový počet len mierne presahuje 20 tisíc, čo je menej než desatina kvalifikovaného odhadu. Pomerne vysoké čísla naopak dosiahla ukrajinská národnosť – 78 tisíc osôb samostatne, okolo 90 tisíc spolu s dvojitými národnosťami. Tu si však treba uvedomiť, že veľká časť z týchto osôb nemá české občianstvo, a nie je teda de iure príslušníkmi národnostnej menšiny. Slováci v každom prípade ostávajú jasne najpočetnejšou národnostnou mminoritou. Moravská národnosť, ku ktorej sa prihlásilo takmer 360 tisíc obyvateľov ( v roku 1991 o vyše milón viac) je samozrejme skôr zmeksou identitou v rámci českej národnosti, než menšinou. Ako taká rozhodne nie je uznávaná.

                S ohľadom na nejasný výklad a problematické výsledky sčítania, vnucuje sa záver, že ideálne by bolo takzvané mäkké dáta typu národnosti či náboženskej príslušnosti nezisťovať vôbec a tvrdé len kontrolovaným dočasným prepojením databáz. Musí sa však v tom prípade legislatívne ošetriť, ako nahradiť podmienenie niektorých práv výsledkami sčítania. Tak je to napríklad  pri financovaní cirkví alebo pri výkone niektorých práv národnostných menšín, najmä v oblasti výborov pre národnostné menšiny na úrovni miest, obcí a krajov, v oblasti školstva či dvojjazyčných nápisov.

                Optimistický záver je ale jasný: Slovákov v Česku neubudlo. To napokon vieme, stačí vyjsť na ulicu, do nemocnicu, alebo do hypermarketu a počúvať, akým jazykom sa tam rozpráva.

 

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Vladimír Skalský : 16.01.2022