Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8164 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2716 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2459 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3648 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1575 8%
Počet hlasujúcich: 18562

Hranice, diel druhý


           Prišla jeseň, s ňou druhá vlna pandémie covid-19 a vrátili sa aj obmedzenia na česko-slovenských hraniciach. Hneď po ich oznámení 14. septembra sa médiá začali zaujímať o reakciu predstaviteľov Slovákov v Česku a autor tohto článku mohol pre Český rozhlas konštatovať, že obmedzenia nás, samozrejme, netešia a komplikujú nám život, oproti tým zo začiatku prvej vlny však oveľa viac prihliadajú na ľudské aspekty a previazanosť oboch národov, Čechov a Slovákov. Dúfajme, že to tak i zostane, aj keď niektoré matematické modely šírenia nového koronavírusu v Česku nevyznievajú práve priaznivo.

         „Sú tu rodiny, sú tu študenti, podnikatelia,“ povedal ešte tesne pred rozhodnutím Slovenska zaradiť Česko medzi takzvané červené krajiny premiér ČR Andrej Babiš: „Keď raz budeme covid bilancovať, nebude to len o tom, koľko zomrelo ľudí.“ Myslel, samozrejme, na ekonomické, ale aj ľudské škody. Zdôraznil, že Česko nebude recipročne zavádzať opatrenia pre cestujúcich zo Slovenska. Podobne význam česko-slovenských väzieb vyzdvihol i slovenský predseda vlády Igor Matovič a dodal, že práve preto sprevádza opatrenie rad výnimiek.

         V tom, že sa česko-slovenské ľudské, rodinné, študijné, pracovné, ekonomické i kultúrne väzby dostali hlboko do povedomia politických garnitúr oboch krajín a že im prikladajú váhu, má nezanedbateľnú zásluhu reprezentácia Slovákov v Česku. Tá túto tému zdvihla a na konkrétnych príkladoch ukazovala, aké sú dopady nepriedušného zavretia hraníc. Akýmsi symbolom sa stal prípad pražskej slovenskej manažérky, ktorá sa nedostala na pohreb svojej matky, či príbeh páru, kde žena musela v Prahe do pôrodnice, zatiaľ čo muž uviazol na Slovensku, kde bol navštíviť rodičov. Najrôznejších smutných prípadov však boli stovky a tisíce.

         Tieto príbehy boli súčasťou jedného z úvodníkov Slovenských dotykov, ktorý mal rovnakého autora ako tento článok. Ten vyšiel i v niektorých ďalších médiách a v ňom obsiahnuté argumenty a predovšetkým ľudské príbehy ovplyvnili podľa jeho vlastných slov predsedu vlády Andreja Babiša. Podľa médií ho to „nalomilo“. Dnes cítiť, že si túto tému plne osvojil, napokon, takýmto väzbám musí aj s ohľadom na vlastný životný príbh rozumieť. Toto porozumenie cítiť aj z výrokov predstaviteľov Slovenska.

         Treba teda konštatovať, že Slovenský dom v Prahe a slovenské spolky v Česku, osobitne Slovensko-český klub a Obec Slovákov v ČR, tak v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí naplnili dôležitú úlohu občianskej spoločnosti – totiž artikulovať a obhájiť verejný záujem, ktorý zastupujú. Nazvime ho česko-slovenskou vzájomnosťou.

         Aj vďaka tomu sa dnes hranice nezatvárajú tak nekompromisne a bezohľadne. Česko hranice nezatvára vôbec, Slovensko pre Českú republiku zaviedlo rad výnimiek nad rámec tých, ktoré platia v prípade iných krajín.

         Zaradenie Česka medzi rizikové „červené“ krajiny zo strany Slovenska znamená, že ľudia, ktorí odtiaľ pricestujú, sú povinní ísť buď do domácej izolácie do času negatívneho výsledku RT-PCR testu, ktorý je potrebné absolvovať najskôr v piaty deň izolácie, alebo sa po príchode musia preukázať negatívnym RT-PCR testom nie starším ako 72 hodín v laboratóriách mimo územia SR. V prípade, že sa osoba nachádza v izolácii, nemá príznaky ochorenia a nadostane výsledky testu, izolácia sa končí dňom dovŕšenia jej desiateho dňa. Osoby, ktoré nebudú mať test, sa musia po príchode registrovať na http://korona.gov.sk/ehranica a musia byť schopné preukázať sa príslušníkom policajného zboru potvrdením o registrácii. Z tejto povinnosti však existuje rad výnimiek.

         Tými spoločnými s ďalšími krajinami EÚ sú pendleri a občania Slovenska s trvalým pobytom v prihraničných oblastiach do 30 kilometrov od otvoreného hraničného priechodu, osoby, ktoré majú trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku a poskytujú neodkladnú starostlivosť príbuznému na území susedného štátu, rovnako ako osoby s trvalým alebo prechodným pobytom na území susedného štátu, ktoré sa starajú o príbuzného na Slovensku. Výnimky sa týkajú aj niektorých pracovníkov v dopravných službách, vodičov a posádky zdravotnej služby, zamestnancov pohrebných služieb, zamestnancov prevádzkovateľov prvkov kritickej infraštruktúry v energetike a priemysle, ktorí nepretržitým spôsobom zabezpečujú strategicky a životne dôležité funkcie chodu štátu, či ľudí, po odsúhlasení ministerstvom zdravotníctva, ktorí prichádzajú na Slovensko a odchádzajú z neho za účelom zabezpečenia neodkladnej diagnostiky a liečby. Viacero výnimiek sa vzťahuje aj na tranzit osôb. Na základe súhlasu Ministerstva vnútra SR majú výnimku aj tí, ktorí vstupujú na územie SR na základe žiadosti súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní. Výnimky sa týkajú aj diplomatov, zamestnancov medzinárodných organizácií, slovenských poslancov Európskeho parlamentu a ich rodinných príslušníkov, ale tiež osôb, ktoré vstupujú na územie SR na vykonávanie striedavej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, prípadne práva styku s maloletým dieťaťom. Ďalšie výnimky sa týkajú aj obsluhy poľnohospodárskej a lesnej techniky.

         V prípade Česka sú však výnimky širšie. Majú ich aj ľudia s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku, ktorí v Českej republike pracujú v oblasti zdravotníctva a opatrovateľstva, vedecko-výskumní pracovníci, pedagogickí zamestnanci alebo sezónni pracovníci v poľnohospodárstve a potravinárstve. Takisto osoby s trvalým alebo prechodným pobytom v SR, ktoré v Českej republike navštevujú alebo sa uchádzajú o navštevovanie alebo štúdium na materskej, základnej, strednej alebo vysokej škole v Českej republike, pričom výnimka sa vzťahuje aj na jednu sprevádzajúcu osobu. Podobne to platí naopak. To isté platí aj pre žiakov a študentov základnej, strednej alebo vysokej školy mladších ako 26 rokov s trvalým alebo prechodným pobytom v SR, ktorí sa zúčastňujú na tréningoch ako riadni členovia športového klubu v Českej republike. Voľný pohyb majú aj osoby s trvalým alebo prechodným pobytom v SR, ktoré obhospodarujú pozemky na území Českej republiky do vzdialenosti 10 kilometrov od štátnej hranice a naopak. Pre kultúrnu výmenu, i menovite pre Slovenský dom v Prahe a aktivity Slovensko-českého klubu, je dôležité, že výnimka sa vzťahuje aj na osoby, ktoré účinkujú alebo sa inak podieľajú na cezhraničnej audiovizuálnej, televíznej, divadelnej alebo inej umeleckej produkcii, ktoré v rámci toho vstupujú na územie SR z Českej republiky alebo sa na územie SR vracajú z ČR.

         Nie je celkom zvykom uverejňovať v úvodníku tohto časopisu toľko technicistných informácií. Tentoraz sú však veľmi dôležité. Ďalšie podrobnosti, či prípadné zmeny, možno nájsť na stránkach Úradu verejného zdravotníctva.

         Lebo, áno, keď raz budeme covid bilancovať, nebude to len o tom, koľko zomrelo ľudí…


 

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Vladimír Skalský (autor je predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí a riaditeľom Slovenského domu v Prahe) : 24.09.2020