Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8164 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2716 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2459 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3648 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1575 8%
Počet hlasujúcich: 18562

ČeskoSlovenská scéna 20


DVE DEKÁDY MEDZI DVOMA DIVADELNÍCTVAMI

 

         ČeskoSlovenská scéna (dnes ČeskoSlovenská scéna, z. s.) vznikla ako občianske združenie pred dvadsiatimi rokmi, presne 23. augusta 2000, avšak neformálne začali jej aktivity už v septembri 1999. Hlavným cieľom od začiatku bolo a zostalo uvádzať predstavenia, na ktorých spolupracujú českí a slovenskí divadelníci, každý vo svojom jazyku, a súčasne vytvárať priestor pre divadelnícke aktivity slovenskej národnostnej menšiny v Česku.

Zakladajúcimi členmi boli mladý slovenský režisér a herec žijúci v Prahe, absolvent JAMU v Brne, Peter Serge Butko a skúsení organizátori kultúry Vladimír Skalský a Naďa Vokušová. Jej „krstnými otcami“ sa stali režiséri Juraj Jakubisko za slovenskú a Jan Antonín Pitínský za českú stranu, čestným prezidentom je spisovateľ Ľubomír Feldek.

         Za tých dvadsať rokov sa na čele scény, ktorá sa po prijatí nového občianskeho zákonníka transformovala v roku 2014 na spolok, ako predsedovia vystriedali Peter Serge Butko, maliarka a galeristka, vyštudovaná operná speváčka Iva Benáčková, šansoniér a spisovateľ Dušan Malota a slavista a pesničkár Jiří Klapka. Ten je potomkom uhorského generála, ktorý má v Komárne sochu a po ktorom niesol svoje meno jeden z najvýznamnejších anglických humoristov Jerome Klapka Jerome. Ako druhý štatutár, podpredseda, pôsobí po celý čas Vladimír Skalský.

         Scéna mala v Prahe rad domovských priestorov – Redutu Praha na Národnej triede, Damúzu a Literárnu kaviareň Řetězová, obe v blízkosti Karlovho mosta, Café Teatr Černá labuť, čo bol priestor z dielne Evy Jiřičnej, českej architektky žijúcej v Londýne, situovaný v ulici Na Poříčí, v susedstve obchodného domu Bílá labuť, Slovensko-český ART klub v Holešoviciah a napokon Slovenský dom v Prahe na Soukenickej ulici v blízkosti Námestia Republiky. Dva posledné priestory poskytol spriaznený Slovensko-český klub – prvý z nich si prenajímal, druhý vlastní a prevádzkuje.

         ČeskoSlovenská scéna niekoľko rokov vydávala aj svoj Ilustrovaný žurnál Černá labuť, ktorý vychádzal súčasne aj ako príloha časopisu Slovenské dotyky, Magazínu Slovákov v ČR. Jeho redaktormi boli Iva Benáčková, Peter Serge Butko, Vladimír Skalský, Mário Strapec, Naďa Vokušová či Nadia Rovderová.

         Predovšetkým však ČeskoSlovenská scéna uviedla dlhý rad slovenských i dvojjazyčných česko-slovenských predstavení, kde hrajú českí a slovenskí herci, každý vo svojom jazyku – z najúspešnejších predstavení možno spomenúť napríklad Shirley Valentine so Zuzanou Kronerovou v réžii Ivana Balaďu, Zhasnite lampióny s Táňou Wilhelmovou a Mariánom Miezgom v réžii Petra Serge Butka, premenlivú feériu toho istého režiséra Znesiteľná ľahkosť pitia, v ktorej sa objavilo veľké množstvo umelcov, pesničkovú mozaiku o autorovi prvého slovenského tanga Dušanovi Pálkovi z pera Dušana Malotu Prečo sa máme rozísť v podaní Igora Šeba a Josefa Toufara, Štefánik? Štefánik s Richardom Trsťanom pod taktovkou Ireny Žantovskej, Mňačkov Nočný rozhovor tiež tejto režisérky, kde Richarda Trsťana doplnila Andrea Kerestešová Růžičková, či Smrť ministra o Vladovi Klementisovi podľa knihy Ľuboša Juríka do tretice v réžii Ireny Žantovskej, pre zmenu s Markom Igondom. Výber je to iba veľmi stručný, mohol by zaberať mnohonásobný rozsah. Okrem zmienených umelcov sa v inscenáciách ČeskoSlovenskej scény predstavili i ďalšie známe osobnosti, napríklad Zuzana Bydžovská, Bára Seidlová, Zuzana Stivínová, Jitka Schneiderová, Alice Nellis, Jan Vodňanský, Alexander Schonert, Natalia Schonertová, Juraj Kemka alebo Lukáš Latinák.

         Scéna priviezla do Prahy tiež predstavenia zo Slovenska, objavila pre české publikum rad mladých slovenských hercov, ale uviedla aj slovenské súbory z Maďarska, Rakúska, Srbska, opakovane z Veľkej Británie či dokonca predstavenie mladého divadelníka, pôsobiaceho aktuálne v Ugande.

         Naopak, svoje predstavenia prezentovala ČeskoSlovenská scéna v mnohých mestách Česka i Slovenska, osobitne na Dňoch slovenskej kultúry po Českej republike.

Treba dodať, že dramaturgia sa vždy a v druhej dekáde ešte programovejšie sústredila aj a najmä na menšie klubové scénické útvary a pódiové podujatia, v ktorých sa k slovu viac dostávajú amatérski tvorcovia, najmä mladí Slováci žijúci v ČR – scenáristi, herci, hudobníci, performeri... Významná je pomoc ochotníkom pri založení mladého slovenského ochotníckeho divadla.

Scéna sa takisto venuje deťom, predovšetkým projektom Túry do literatúry.

         Divadelnícky spolok pripomína i výročia, z tých najvýznamnejších akcií treba spomenúť pásma na počesť Boženy Němcovej či Karla Jaromíra Erbena. Patrí sem však tiež spoluporiadateľstvo veľkorysého Česko-slovenského večera v Obecnom dome v Prahe k stému výročiu ČSR, ktorý sa odvtedy koná každoročne, či podujatie Písně sametové revoluce / Piesne nežnej revolúcie k 30. výročiu Novembra 1989.

         ČeskoSlovenská scéna je tiež dlhoročne spoluusporiadateľom Minifestivalu slovenského divadla a kultúry, spolu so spolkom Aréna a Slovensko-českým klubom. Od roku 2018 organizuje aj Prehliadku divadelníctva slovenskej národnostnej menśiny. Ide o festival slovenských divadelných úsilí v ČR za účasti amatérskych umelcov i niekoľkých profesionálnych hercov, avšak s ich inscenáciami, vytvorenými mimo profesionálnych českých divadiel. Profesionáli súčasne pôsobia v pozícii lektorov pre svojich amatérskych kolegov, čím prispievajú k zvýšeniu kvality ich herectva.

Mimoriadne úspešný bol napríklad aj cyklus Čomu sa smejem..., realizovaný niekoľko rokov a predstavujúci zmysel pre humor veľmi rôznorodých osobností, takpovediac od režiséra Juraja Herza cez fotografa Roberta Vana po sexuológa Petra Weissa, aby sme diapazón ilustrovali aspoň niekoľkými menami.             

ČeskoSlovenská scéna sa venuje aj medzinárodným spoluprácam a tiež uvádzaniu programov, ukotvených v rôznych kultúrach, prítomných v Prahe ako stredoeurópskej metropole – realizovala Ruské salóny, Francúzske salóny, večery rómskej či židovskej hudby, ako aj česko-nemecké koprodukcie.

         Organizuje odborné konferencie, usporiadala množstvo výstav či literárnych a hudobných večerov. V roku 2020 pribudol aj literárno-dramatický projekt CS: ContactS, ContextS.

         Svoje aktivity realizuje s podporou Ministerstva kultúry Českej republiky, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, hlavného mesta Praha a mestskej časti Praha 1.

         V roku 2010 oslávila veľmi vydareným a dôstojným spôsobom v Divadle Viola svoje desiate výročie. V tomto roku sa uskutoční ďalší jubilejný program – k neuveriteľnej dvadsaťročnici tohto jediného divadelníckeho subjektu slovenskej národnostnej menśiny v ČR, venujúceho sa aj širšie väzbám medzi českým a slovenským divadlom.

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

(vr) : 22.09.2020