Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8170 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2724 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2465 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3651 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1577 8%
Počet hlasujúcich: 18587

Za Evou Krížikovou


 V posledný marcový deň v nemocnici v Malackách zomrela počas spánku vo veku 85 rokov uznávaná slovenská herečka Eva Krížiková, známa z divadelných, filmových, rozhlasových a, samozrejme, i televíznych rolí, vrátane v Česku až ikonických slovenských televíznych pondelkov. Po úlohách šarmantných mladých dám sa postupom času prepracovala do polohy, v ktorej si ju diváci pamätajú najviac: matiek a starých matiek na tisíc spôsobov, avšak prakticky vždy s určitou prirodzenou láskavosťou – niekedy celkom zjavnou, inokedy rafinovane skrytou.

 Eva Krížiková sa narodila 15. júla 1934 v dnešnej bratislavskej mestskej časti Rača. Mimochodom, bola sesternicou Milana Lasicu. Vynikala ako interpretka komediálnych, ale aj tragických postáv. Vyštudovala herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, rok pôsobila v Armádnom divadle v Martine (1953 – 1954), následne už začalo jej dlhé pôsobenie v Slovenskom národnom divadle. Neuveriteľných 61 rokov bola členkou jeho činohry: od roku 1954 do roku 2015. Na dosky prvej divadelnej scény nastúpila, keď mala presne dvadsať rokov. Krásna a talentovaná, plná energie, šarmu a humoru, ktorý vnášala aj do svojich postáv. Tvorila manželský pár so zosnulým hercom Františkom Zvaríkom.

„Pre celé generácie vďačných divákov patrila k dámam slovenského umenia – divadelného, filmového i televízneho. Na doskách našej prvej scény vytvorila za šesť desiatok rokov vyše 120 postáv. S príchodom Evy Krížikovej prichádzala na javisko radosť zo života, p darom humoru a človečinou,“ napísalo vedenie Slovenského národného divadla, keď prijalo správu o herečkinom úmrtí, s veľkým zármutkom. SND si jednu zo svojich najvýznamnejších umelkýň pripomenie i na spomienkovom stretnutí, ktoré je plánované na začiatok nasledujúcej divadelnej sezóny.

         „Celý svoj profesionálny život dokázala rozosmievať nielen publikum v hľadisku, ale aj svojich kolegov na javisku. Máloktorá herečka mala taký nesmierny zmysel pre sebairóniu ako Eva Krížiková,“ napísala o nej teatrologička Ľubica Krénová. Už ako dvadsaťročná elévka súboru v roku nástupu do divadla zažiarila v postave Anne Pageovej v preslávenej inscenácii Shakespearovej komédie Veselé panie z Windsoru v réžii Karola L. Zachara. Túto „jazyčnicu“ však ešte prekonala iná jej úloha – slečna Susanna v Goldoniho Vejári o sedem rokov neskôr. Ako ryba vo vode sa cítila medzi prevahou mužských kolegov – takými rolami boli napríklad Hermína v Starej dobrej kapele či Suplingerka v Krčme pod zeleným stromom. Ale tento dar zúročila obzvlášť v inscenáciách Brooklynská noc (Abby Brewsterová) a Pokus o lietanie (Abrahámka), ktoré sa roky držali na repertoári tiež ako očakávané silvestrovské predstavenia. Nevyčerpateľný komediálny temperament však dokázala skrotiť a pretransformovať svoj výraz v mnohých vážnejších postavách – ako Duňaša vo Višňovom sade, neústupčivá Goneril v Kráľovi Learovi, Bodey v Nedeli pre bolesť ako stvorenej, Akulina v Meštiakoch či Nini v Popole a vášni. „Z neskorších rokov zostane nezabudnuteľnou najmä energická Viera Bergerová v inscenácii Ale, ale, pani plukovníková!“ upozornila ešte Ľubica Krénová. Stvárnila množstvo filmových rolí, vrátane filmov ako Kapitán Dabač, Červené víno alebo Keď jubilant plače. Treba však zmieniť aj desiatky dabingov, asi najnezabudnuteľnejší z nich je postsynchrón Giulietty Masiny v úlohe Perinbaby.

Eva Krížiková o herectve nerada rozprávala, zato postavu dokázala vykresliť aj bez slov či jedinou vetou, svojím presvedčivým herectvom okamžite ovládla javisko, či už živelným komediálnym talentom, alebo úsporným herectvom plným človečiny vo vážnějších úlohách.

Za svoje umenie a majstrovstvo získala Eva Krížiková mnoho ocenení. Bola jej udelená aj cena Andreja Bagara (1973) či v roku 2001 ceny Herečka roka, Krištáľové krídlo a Kvet Tálie. V roku 2004 bola uvedená do Siene slávy. V roku 2013 získala Ocenenie za dlhoročnú umeleckú tvorbu na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava, o rok neskôr z rúk prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča Pribinov kríž II. triedy. Jej meno sa v roku 2014 objavilo aj na Filmovom chodníku slávy.

Už pred mnohými rokmi, konkrétne v roku 2008, sa po smrti manžela stiahla z očí verejnosti a zdravotné problémy ju doviedli do luxusného seniorcentra na Záhorí neďaleko Bratislavy, kde trávila jeseň života. Podľa jej dcéry Barbory Zvaríkovej tam mala zabezpečenú zdravotnú starostlivosť lepšie, než by to bolo bývalo možné doma. Jej domovom bola predtým dlho vila pod bratislavským Slavínom, ktorá mala spletitý osud: pôvodne ju mal obývať krasokorčuliar s olympijským zlatom Ondrej Nepela, napokon sa však do nej po jeho odchode do zahraničia sťahovala slávna herecká dvojica František Zvarík a Eva Krížiková.

         Odišla vynikajúca herečka, ktorá sa správala neokázalo, nesnažila a nepotrebovala sa prezentovať v médiách, pretože vedela, že za ňu hovorí jej práca…

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Vladimír Skalský : 07.04.2020