Anketa
Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
![]() |
44% |
Voľby internetom | |
![]() |
15% |
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
![]() |
13% |
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
![]() |
20% |
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
![]() |
9% |
Počet hlasujúcich: 18726 |
Ladislav Hudec - muž, čo zmenil Šanghaj

Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici, kam boli jeho pozostatky na jeho želanie prevezené z Ameriky v roku 1970.
Aj keď sa v svetovej literatúre v minulých rokoch písalo, že sa Hudec narodil „v maďarskej rodine v severnom Maďarsku v meste Besztercebanyia...“, pravda je, že sa narodil na území dnešného Slovenska v Banskej Bystrici v rodine banskobystrického staviteľa György Hugyecza/ Juraja Hudeca a Paulíny Škultétyovej v roku 1893, v čase, keď Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie.
Vo svojom vlastnoručne písanom životopise, ktorý sa často cituje, Hudec uvádza, že po matke je Maďarom. Tento životopis Hudec napísal pre maďarské úrady v čase, keď žiadal o maďarské občianstvo.
Paula Škultéty v skutočnosti pochádza z rodiny Škultétyovcov – evanjelických farárov, známych osobností slovenského národného obrodenia 19. storočia. Alessa de Wet, dcéra architekta Hudeca, konštatuje, že v genealógii nenašli žiadnych maďarských predkov.
Do roku 1939 boli Ladislav Hudec aj jeho 3 deti československými občanmi. Všetky Hudecove dcéry sa však vydali do Maďarska.
A je pravdou, že práve vďaka maďarskej časti Hudecovej rodiny, sa oživil záujem o jeho odkaz a dielo.
Hugyecz je iba maďarský prepis slovenského mena Hudec, lebo na počiatku 20. storočia tlak maďarizácie na Slovensku vrcholil a ak sa chcel niekto uplatniť v štátnych službách alebo získať verejné zákazky, musel nielen hovoriť po maďarsky, ale aj si pomaďarčiť meno...
Ladislav/Lázsló Hudec mohol chodiť iba do maďarských škôl a architektúru vyštudoval v Budapešti. V roku 1914 sa stal členom Uhorskej kráľovskej spoločnosti architektov. Rozhodne nevyrastal v národne uvedomelej rodine a viac ako lásku k národu mu vštepovali lojalitu a lásku k monarchii. Preto sa už v roku 1914, ako čerstvo vyštudovaný architekt, hlási dobrovoľne do uhorskej armády.
Architekt L.E.Hudec sa do Šanghaja dostal po úteku z ruského zajateckého tábora na Sibíri.
Podarilo sa mu vybudovať vlastnú prestížnu firmu L.E.HUDEC. V rokoch 1918 – 1947 realizoval v Šanghaji vyše 60 stavieb. Takmer všetky sa dodnes dochovali a viac ako polovica z nich sa stala kultúrnymi pamiatkami Číny.
Meno Ladislava Hudeca vyslovujú v Ázii s veľkou úctou a v Šanghaji ho pozná takmer každý: veď postavil prvú klimatizovanú nemocnicu, vyprojektoval tri významné budovy na prestížnom Ľudovom námestí (mimo iné aj prvé kino) a stal sa otcom výstavby moderných „mrakodrapov“.
Architekt Ladislav Hudec postavil v rokoch 1933-34 v Šanghaji prvú výškovú budovu – 22 poschodový Park Hotel, ktorý bol dlhé desaťročia najvyššou budovou Ázie.
Použil odľahčenú oceľovú konštrukciu a vyriešil technológiu stavby v zložitých geologických podmienkach na močaristom podloží.
Park Hotel otvoril dvere pre nový rozvoj mesta a pripravil cestu pre súčasné developerské projekty.
Hudecovým dielom sa zaoberajú mnohé publikácie venované histórii svetovej modernej architektúry.
Len málokto vie, že Hudecova prvá a jediná stavba mimo Číny, sa nachádza v stredoslovenskom kraji v obci Vyhne (objavil ju režisér L. Kaboš spolu s manželkou S.M.Kabošovou - producentkou filmu) – Kaplnka Panny Márie Kráľovnej z rokov 1912-1913.
Po rozpade Československa získal Hudec v r. 1941 maďarský pas, stal sa maďarským honorárnym konzulom v Šanghaji. Túto pozíciu využil pre záchranu židovských rodín.
Keď sa v Číne rozhorela občianska vojna, Hudec s rodinou odchádza do Európy. Vývoj po 2. svetovej vojne – a najmä rozdelenie Berlína – v ňom vyvoláva strach z 3. svetovej vojny. Hudec má už svoje skúsenosti s ruským boľševizmom a rozhodne sa pre emigráciu do USA. Zvyšok svojho života prežil v Berkeley, kde vyučoval na univerzite ranú kresťanskú archeológiu. Ak by chcel v USA pôsobiť ako architekt, musel by získať potrebnú licenciu – a k tomu už vo svojom veku nemal dosť síl.
Zomrel v roku 1958 na zlyhanie srdca. Na základe jeho výslovného želania je pochovaný v Banskej Bystrici.
Ladislav Hudec je „mostom“, ktorý spája Slovensko s Maďarskom a Európu s Čínou.
(r) : 21.11.2019