Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18687 | |
Ladislav Hudec - muž, čo zmenil Šanghaj
Narodil sa do evanjelickej rodiny v dome č. 408 podľa vtedajšieho číslovania, ako prvorodený (v matrike "elsőszülött"). Pokrstený bol až po 20 dňoch, pričom krstným otcom mu bol Eduard Škultéty, po ktorom dostal druhé krstné meno. Základy staviteľstva získal u otca Juraja, ktorý bol architektonickým/staviteľským a hospodárskym inšpektorom mesta (v matrike "városi epíteszeti és gazdasági felügyelő"), kresliť ho učil Dominik Skutecký, 1911-1914 študoval na technike v Budapešti, získal titul Ing. Arch. Počas 1. svetovej vojny ako dôstojník Rakúsko-uhorskej armády bojoval na ruskom fronte, 1916 padol do zajatia, 1916 ušiel do Číny, 1916 sa usadil v Šanghaji (s bratom Gejzom), kde sa oženil s dcérou zámožného bankára. Tu tvoril a má zrealizovaných viacero významných stavieb. V rokoch 1925-1945 viedol vlastný ateliér. Po 1945 sa presťahoval do Švajčiarska, podnikal študijné cesty po Taliansku a Grécku, pracoval ako poradca pri úprave okolia Vatikánu. Od roku 1947 pôsobil v USA. Spočiatku pracoval v cudzích staviteľských firmách, potom sa osamostatnil ako popredný architekt (v jeho ateliéri pracoval aj Vojtech Holesch), projektoval 22-podlažnú výškovú budovu bankového koncernu, bola najvyššia budova mimo územia Severnej Ameriky, Grand Theatre, nemocnicu Hospital, kostol Santa Monica a i., 6-9 podlažné obytné nájomné domy v koloniálnom štýle s prvkami čínskej eklektiky. Absolvoval námornú cestu s Jurajom Thurzom.
Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici, kam boli jeho pozostatky na jeho želanie prevezené z Ameriky v roku 1970.
Aj keď sa v svetovej literatúre v minulých rokoch písalo, že sa Hudec narodil „v maďarskej rodine v severnom Maďarsku v meste Besztercebanyia...“, pravda je, že sa narodil na území dnešného Slovenska v Banskej Bystrici v rodine banskobystrického staviteľa György Hugyecza/ Juraja Hudeca a Paulíny Škultétyovej v roku 1893, v čase, keď Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie.
Vo svojom vlastnoručne písanom životopise, ktorý sa často cituje, Hudec uvádza, že po matke je Maďarom. Tento životopis Hudec napísal pre maďarské úrady v čase, keď žiadal o maďarské občianstvo.
Paula Škultéty v skutočnosti pochádza z rodiny Škultétyovcov – evanjelických farárov, známych osobností slovenského národného obrodenia 19. storočia. Alessa de Wet, dcéra architekta Hudeca, konštatuje, že v genealógii nenašli žiadnych maďarských predkov.
Do roku 1939 boli Ladislav Hudec aj jeho 3 deti československými občanmi. Všetky Hudecove dcéry sa však vydali do Maďarska.
A je pravdou, že práve vďaka maďarskej časti Hudecovej rodiny, sa oživil záujem o jeho odkaz a dielo.
Hugyecz je iba maďarský prepis slovenského mena Hudec, lebo na počiatku 20. storočia tlak maďarizácie na Slovensku vrcholil a ak sa chcel niekto uplatniť v štátnych službách alebo získať verejné zákazky, musel nielen hovoriť po maďarsky, ale aj si pomaďarčiť meno...
Ladislav/Lázsló Hudec mohol chodiť iba do maďarských škôl a architektúru vyštudoval v Budapešti. V roku 1914 sa stal členom Uhorskej kráľovskej spoločnosti architektov. Rozhodne nevyrastal v národne uvedomelej rodine a viac ako lásku k národu mu vštepovali lojalitu a lásku k monarchii. Preto sa už v roku 1914, ako čerstvo vyštudovaný architekt, hlási dobrovoľne do uhorskej armády.
Architekt L.E.Hudec sa do Šanghaja dostal po úteku z ruského zajateckého tábora na Sibíri.
Podarilo sa mu vybudovať vlastnú prestížnu firmu L.E.HUDEC. V rokoch 1918 – 1947 realizoval v Šanghaji vyše 60 stavieb. Takmer všetky sa dodnes dochovali a viac ako polovica z nich sa stala kultúrnymi pamiatkami Číny.
Meno Ladislava Hudeca vyslovujú v Ázii s veľkou úctou a v Šanghaji ho pozná takmer každý: veď postavil prvú klimatizovanú nemocnicu, vyprojektoval tri významné budovy na prestížnom Ľudovom námestí (mimo iné aj prvé kino) a stal sa otcom výstavby moderných „mrakodrapov“.
Architekt Ladislav Hudec postavil v rokoch 1933-34 v Šanghaji prvú výškovú budovu – 22 poschodový Park Hotel, ktorý bol dlhé desaťročia najvyššou budovou Ázie.
Použil odľahčenú oceľovú konštrukciu a vyriešil technológiu stavby v zložitých geologických podmienkach na močaristom podloží.
Park Hotel otvoril dvere pre nový rozvoj mesta a pripravil cestu pre súčasné developerské projekty.
Hudecovým dielom sa zaoberajú mnohé publikácie venované histórii svetovej modernej architektúry.
Len málokto vie, že Hudecova prvá a jediná stavba mimo Číny, sa nachádza v stredoslovenskom kraji v obci Vyhne (objavil ju režisér L. Kaboš spolu s manželkou S.M.Kabošovou - producentkou filmu) – Kaplnka Panny Márie Kráľovnej z rokov 1912-1913.
Po rozpade Československa získal Hudec v r. 1941 maďarský pas, stal sa maďarským honorárnym konzulom v Šanghaji. Túto pozíciu využil pre záchranu židovských rodín.
Keď sa v Číne rozhorela občianska vojna, Hudec s rodinou odchádza do Európy. Vývoj po 2. svetovej vojne – a najmä rozdelenie Berlína – v ňom vyvoláva strach z 3. svetovej vojny. Hudec má už svoje skúsenosti s ruským boľševizmom a rozhodne sa pre emigráciu do USA. Zvyšok svojho života prežil v Berkeley, kde vyučoval na univerzite ranú kresťanskú archeológiu. Ak by chcel v USA pôsobiť ako architekt, musel by získať potrebnú licenciu – a k tomu už vo svojom veku nemal dosť síl.
Zomrel v roku 1958 na zlyhanie srdca. Na základe jeho výslovného želania je pochovaný v Banskej Bystrici.
Ladislav Hudec je „mostom“, ktorý spája Slovensko s Maďarskom a Európu s Čínou.
(r) : 21.11.2019
