Svetové združenie Slovákov v zahraničí: ODPOČET PO ŠTYROCH ROKOCH


 Prebehli štyri roky a v októbri sa uskutoční ďalšie Valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí - organizácie zastrešujúcej viac ako stovku najdôležitejších spolkov a inštitúcií slovenského sveta. Toto snemovanie sa uskutoční 26. októbra v Bratislave. Valné zhromaždenie svetového združenia bude ústrednou udalosťou, okolo ktorej sa bude konať niekoľko ďalších podujatí, aby tak vznikli synergické efekty – okrem iného sa tesne pred ním uskutoční nielen zasadnutie Generálnej rady SZSZ, ale aj Expertnej komisie zahraničných Slovákov a odborníkov zo Slovenska s priamou finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tesne po valnom zhromaždení sa zasa bude konať Deň slovenského zahraničia v Rakúsku.

 

Je to čas na akýsi odpočet, zhrnutie toho, čo sa za uplynulé štyri roky podarilo a čo ešte nie.

Pozrime sa však najprv ešte ďalej dozadu, na celú históriu tejto organizácie. Vznikla v roku 2002 na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, organizovanej vtedajším splnomocnencom vlády pre zahraničných Slovákov a ministerstvom zahraničných vecí. Všetky zúčastnené spolky a inštitúcie sa zhodli, že chcú zriadiť svoju strešnú organizáciu, akú majú aj iné európske diaspóry. Do čela komisie na prípravu stanov zvolili delegáti autora týchto riadkov, plénum ich prijalo, všetci účastníci konferencie do novovzniknutého Svetového združenia Slovákov v zahraničí vstúpili (neskôr ešte pristúpili ďalší) a do čela tejto organizácie zvolili Dušana Klima z Nemecka. Ten po jednoročnom mandáte funkciu v roku 2003 obhájil, následne ho v roku 2006 vystriedal autor tohto textu a odvtedy stojí na čele tejto strešnej organizácie.

Svetové združenie Slovákov v zahraničí nadväzuje aj na staršie integračné pokusy, predovšetkým na Svetový kongres Slovákov, ktorý vznikol na zhromaždení zahraničných Slovákov v Toronte v roku 1971. SZSZ nie je jeho právnym nástupcom, avšak hlási sa k tejto tradícii, napokon všetky relevantné členské organizácie kongresu, ktorý už v tom čase de facto nevyvíjal činnosť, vstúpili do novovytvoreného združenia. Treba však povedať, že v zmenených podmienkach je aj strešná organizácia zahrničných Slovákov iná. Po prvé po páde železnej opony mohla zahrnúť nielen Slovákov v zámorí a v západnej Európe, ako to robil Svetový kongres Slovákov, aj to druhé len čiastočne, ale všetkých, teda i dolnozemských Slovákov či Slovákov v Poľsku, na Ukrajine, ba i v Česku, ktorí sa medzičasom tiež ocitli v zahraničí, dokonca sa stali najväčšou európskou slovenskou komunitou. Po druhé už nebol dôvod pôsobiť politicky a suplovať neexistujúcu slovenskú demokratickú reprezentáciu, snažiť sa zmeniť na Slovensku režim či štátoprávne usporiadanie. Svetové združenie Slovákov v zahraničí je naproti tomu striktne nestranícke a venuje sa témam udržania slovenskosti, reprezentovania oprávnených záujmov krajanov smerom k Slovensku, krajinám kde žijú, či k Európskej únii (to aj v rámci organizácie Európania vo svete – The Europeans Throughout The World, ktorej sa autor týchto riadkov stal prvým podpredsedom z takzvaných nových krajín EÚ), na témy ako kultúra či vzdelávanie.

            Ostatné štyri roky ubehli ako voda. Valné zhromaždenie v roku 2015 zvolilo predsedovi výkonný výbor, teda užšie vedenie v zložení: 1. podpredseda Dušan Daučík (Švédsko), 2. podpredseda Pavel Hlásznik (Rumunsko), 3. podpredseda Milan Čuba (USA), generálny tajomník Peter Lipták (Česko), výkonná tajomníčka Alžbeta Hollerová Račková (Maďarsko) a členky Výkonného výboru Svetlana Zolňanová a Katarína Melegová Melichová (obe Srbsko). V širšom vedení, generálnej rade, zasadli okrem priamo voleného predsedu aj títo zástupcovia jednotlivých regiónov: Miroslav Milan Ambruš (Rumunsko), Ján Benčík (Maďarsko), Juraj Červenák (Srbsko), Milan Čuba (USA), Dušan Daučík (Švédsko), Jana Dudášová (Ukrajina), Vlastimil Fabišik (Česko), Pavel Hlásznik (Rumunsko), Peter Lipták (Česko), Edita Manáková (Francúzsko), Ľudomír Molitoris (Poľsko), Jozef Pomichal (Veľká Británia), Alžbeta Hollerová Račková (Maďarsko), Radoslava Rusňáková (Malta) a Martin Zloch (Srbsko). Ako predsedníčka Zmierovacej a revíznej komisie pôsobila Kornélia Johansson zo Švédska, za členov tejto komisie delegáti zvolili Máriu Andrášikovú (Srbsko), Juraja Bálinta (Rumunsko), Štefana Medzihorského (Česko) a Vladimíra Valentíka (Srbsko). Okrem toho pôsobila v rámci SZSZ Ekumenická duchovná rada, spočiatku na čele s biskupom Samuelom Vrbovským zo Srbska, na konci obdobia biskupom Mariánom Čopom z Česka, a tiež jednotlivé obdorné rady.

            No a čo sa tejto veľkej organizácii v oblasti krajanskej politiky podarilo? Vari na prvom mieste treba povedať, že sa po rokoch bojov podarilo v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí otočiť nepriaznivý trend neustáleho poklesu úrovne podpory aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí. V roku 2019 sme sa konečne opäť priblížili k úrovni voľakedajších 40 miliónov slovenských korún (1,33 mil. eur), ktorá bola garantovaná uznesením vlády pri prijímaní Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, avšak neskôr napriek tomu opustená. A nielen to, podarilo sa dosiahnuť, že 6,2 milióna eur z vratky juhoslovanského dlhu voči Československu pôjde na aktivity dolnozemských Slovákov, teda pre slovenské komunity v Srbsku, Maďarsku, Rumunsku a Chorvátsku, konkrétne sa, okrem iného, plánuje stavba Slovenského domu v Novom Sade, výkup voľakedajšieho evanjelického kostola v Budapešti, kde pôsobil aj Ján Kollár, či opravu kostola v chorvátskom Iloku. No a ďalšie dva milióny eur by mali byť uvoľnené na vznik Centra slovenského zahraničia v Bratislave, čo je kľúčový strategický projekt Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Sú to razantné investície do infraštruktúry krajanského sveta, ktoré už boli bolestivo potrebné. Na druhej strane, jednorazové investície sú sľubné, nárast pravidelnej podpory je však stále žalostne nedostatočný – v porovnaní so skutočnými potrebami i s inými krajinami regiónu. Na tom združenie teda ešte čaká veľa práce.

            Treba pritom povedať, že nejde o žiadny jednosmerný finančný tok. Slováci žijúci v zahraničí vytvárajú veľké hodnoty, propagujú kultúru zo Slovenska, ale i generujú vlastnú, nadväzujú vzťahy, vrátane ekonomických či v oblasti cestovného ruchu, vytvárajú akési priateľské predpolie slovenskej zahraničnej politiky. Ale nielen to, peniaze, ktoré zarábajú v zahraničí, z veľkej časti reinvestujú na Slovensku. Ide o prínos o niekoľko rádov vyšší, než čo stojí celá krajanská politika.

            Centrum slovenského zahraničia je zásadným projektom Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ktorý má verejnosti v hlavnom meste Slovenska trvalo predstavovať kultúru Slovákov v zahraničí v celej jej šírke. Ide o projekt kultúrnej a vzdelávacej inštitúcie, aké existujú inde vo svete a aká v prípade Slovenskej republiky chýba. Centrum má zahŕňať malú muzeálnu expozíciu, predstavujúcu históriu krajanov, multifunkčnú sálu na prezentáciu živej kultúry, kde sa bude prezentovať folklór, divadlo, hudba či literatúra Slovákov zo zahraničia, a v centre má byť aj galéria, kde sa budú konať výstavy krajanských umelcov, nevyhnutné kancelárske zázemie, sklad, malé ubytovacie kapacity pre účinkujúcich umelcov a krajanská reštaurácia so špecialitami Slovákov z jednotlivých krajín, ktorá je dôležitá aj pre samofinancovateľnosť prevádzky. Svetové združenie Slovákov v zahraničí má zazmluvnené priestory s mimoriadne atraktívnou lokalitou na Laurinskej ulici 19 (vchod z Laurinskej i z Nám. SNP, budova medzi Manderlou a Starou tržnicou), ktoré budú na kľúč upravené na tieto účely. Následnú prevádzku je Svetové združenie Slovákov v zahraničí pripravené realizovať bez napojenia na štátny rozpočet s využitím výnosov z vlastnej činnosti a grantov rôznych inštitúcií, vrátane Fondu na podporu umenia, grantov Hl. m. Bratislava, grantov Medzinárodného vyšehradského fondu či Európskej únie a krajín, kde žijú zahraniční Slováci, ktorí tam budú účinkovať. Skúsenosti s podobným spôsobom prevádzky majú jednotlivé členské organizácie SZSZ, príkladom sú Slovenské domy v Česku, Maďarsku, Poľsku a pod. Projekt má potenciál byť konkrétnym vyjadrením jednej z priorít programového vyhlásenia vlády. Tento projekt je vo vysokej fáze rozpracovanosti, avšak obdobie priamej realizácie nás čaká až v ďalšom volebním období SZSZ. Toto riešenie zodpovedá záverom Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, uzneseniu Valného zhromaždenia a všetkých orgánov SZSZ, bolo takto prerokované na Expertnej komisii krajanov a odborníkov zo Slovenska a takto bolo i komunikované s verejnosťou.

            Za úspech možno považovať aj zriadenie Rady vlády pre krajanské otázky, ktorej predsedá minister zahraničných vecí a európskych záležitostí a v ktorej zasadajú predstavitelia dotknutých rezortov. Svetové združenie Slovákov v zahraničí tejto rade úspešne predostrelo niektoré témy, osobitne práve projekt Centra slovenského zahraničia či podporu využitia vratky juhoslovanského dlhu v prospech dolnozemských Slovákov.

            Uznaním pre Svetové združenie Slovákov v zahraničí je, že už po druhý raz uspelo s takzvaným expertným grantom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. S podporou tohto rezortu a v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí tak mohlo zriadiť Expertnú komisiu Slovákov žijúcich v zahraničí a odborníkov zo Slovenska, ktorá významne spoluvytvára koncepciu krajanskej politiky.

            Určite je pozitívne i nastolenie nového mechanizmu polročných rokovaní ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a vedenia SZSZ.

            Naproti tomu sa nepodarilo obnoviť Komisiu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Národnej rade Slovenskej republiky, táto úloha zostáva na ďalšie obdobie, aby vznikla komunikačná báza s celým politickým spektrom.

            Svetové združenie Slovákov v zahraničí sa angažovalo tiež pri riešení témy volieb zo zahraničia. Počet občanov SR, žijúcich v zahraničí, ktorí sa zúčastnili na parlamentných či prezidentských voľbách, významne stúpol – v prvom prípade to bolo možné poštou či osobne na území SR, v druhom prípade len na slovenskom území. V parlamente sa objavili opakovane návrhy na umožnenie volieb poštou i na zastupiteľských úradoch pri všetkých typoch hlasovaní, ktoré sa odvolávali práve aj na podporu a argumenty Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Podporu tomuto návrhu vyjadrila už nielen opozícia, ale i predseda vlády Slovenskej republiky Peter Pellegrini. Je to teda ďalšia z tém, ktoré by sa mohlo podariť v ďalšom volebnom období SZSZ dotiahnuť.

            Svetové združenie Slovákov v zahraničí sa podieľalo aj na činnosti organizácie Európania vo svete a absolvovalo množstvo stretnutí v jednotlivých krajinách, napríklad stálo pri zásadnom prihlásení sa slovenskej komunity v Bosne a Hercegovine o svoje práva či pri rokovaniach riešiacich exodus mladých Slovákov zo Srbska či Rumunska na Slovensko.

            Združenie usporiadalo Dni slovenského zahraničia v Rumunsku a Švédsku, v rámci programu valného zhromaždenia sa podobné podujatie uskutoční v Rakúsku. Na Dňoch slovenského zahraničia v Rumunsku sa okrem iného za zúčastnil aj predseda Národnej rady SR Andrej Danko, predseda dolnej komory rumunského parlamentu Florin Iordache či štátny tajomník Ministerstva zahraničních vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek. Už samozrejmosťou je účasť veľvyslancov a ďalśích oficialít.

            Ekumenická duchovná rada SZSZ sa zišla po rokovaniach v Bratislave i v Selenči v Srbsku a Slovenskom Komlóši v Maďarsku, pripravilo sa i rokovanie v Prahe. Podieľala sa tiež na Evanjelických dňoch v Békešskej Čabe, ktoré sa po prvý raz konali mimo územia Slovenska a zaplnili v tomto dolnozemskom centre najväčší, na tento účel zbudovaný evanjelický kostol v strednej Európe.

            Svetové združenie Slovákov v zahraničí zriadilo Cenu Milana Rastislava Štefánika ako svoje najvyššie vyznamenie a udelilo ju v Slovenskom dome v Prahe prezidentom Milošovi Zemanovi a Ivanovi Gašparovičovi za ich zásluhu na vzniku tejto inštitúcie a v Bratislave Jánovi Holému, čestnému generálnemu tajomníkovi Slovenskej ligy v Amerike a bývalému podpredsedovi SZSZ. Združenie je tiež spoluudeľovateľom Ceny Ondreja Štefanka za prínos v oblasti literatúry a spolkovej činnosti a Ceny Samuela Tešedíka za prínos v oblasti vzdelávania. Obe sa udeľujú každoročne, prvá v Nadlaku v Rumunsku, druhá na rôznych miestach.

            Podpísali sa memorandá o spolupráci medzi svetovým združením a Prešovským samosprávnym krajom, Trnavským samosprávnym krajom, ako aj medzi SZSZ a Klastrom regionálneho rozvoja – Západné Slovensko. Ich výsledkom by mali byť spoločné podujatia, vrátane infociest pre krajanských novinárov a tour-operátorov či prezentácií slovenských regiónov v zahraničí.

            Svetové združenie Slovákov v zahraničí bolo aj naďalej spoluusporiadateľom radu najvýznamnejších kultúrnych podujatí, medzi nimi Medzinárodného festivalu Jánošíkov dukát v Rožnove pod Radhošťom, Jánošík & Ondráš folk festu vo Vychylovke, ale i partnerom programu k Pamätnému dňu zahraničných Slovákov v Bratislave. Predseda SZSZ je tradične jedným z dvoch hlavných rečníkov na spomienke na generála Milana Rastislava Štefánika na mieste jeho skonu v Ivanke pri Dunaji, v uplynulých štyroch rokoch to bolo či už po boku prezidenta Andreja Kisku, alebo ministra obrany Petra Gajdoša. Uskutočnili sa ďalšie desiatky oficiálnych príhovorov a desiatky stretnutí s hlavami štátov, premiérmi, ministrami, krajanmi.

            Naším dlhodobým spoločným cieľom je pracovať v prospech udržania slovenskosti v našich komunitách po celom svete, veľkých i malých, blízko i ďaleko, ale aj pomáhať v zahraničí našej starej vlasti – Slovensku. Dnes sa potýkame s výzvami globalizácie, ekonomického gradientu vo svete a s tým súvisiacej hromadnej migrácie Slovákov z našich komunít na Dolnej zemi či na Ukrajine smerom na Slovensko a, naopak, zo Slovenska do západnej Európy a zámoria. Tu pred nami stojí nevyhnutnosť definovať, aká je realita, aké sú naše ciele a očakávania a aké k nim existujú prostriedky. A tiež novo definovať pojem Slováka v zahraničí, tak aby zodpovedal realite a zahŕňal i občanov SR s trvalým pobytom na Slovensku, žijúcich dlhodobo v zahraničí, s celým spektrom ich aktivít, vrátane vzdelávacích centier, ale súčasne i jasne odlíšiť Slovákov, ktorí žijú v zahraničí desaťročia, ale i mnoho generácií, ktorí sa tam ocitli často bez vlastného rozhodnutia zmenou hraníc a ktorí majú z toho vyplývajúce značne rozdielne potreby. Navyše, Slovensko má voči nim určitý morálny záväzok. Všetky tieto diskusie, ktoré by mali vyústiť do úpravy existujúcich zákonných noriem, nás čakajú.

Svetové združenie Slovákov v zahraničí čaká obdobie, kedy by malo byť asertívnejšie než dosiaľ. A možno sa domnievať, že na to aj existuje priestor. Stále platí, čo povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák: „Slovensko potrebuje, aby mal slovenský svet jednu adresu a tou adresou musí byť SZSZ.“

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Vladimír Skalský, predseda SZSZ : 30.08.2019