Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18780 | |
Pamätný deň zahraničných Slovákov 2019: SME JEDNA RODINA
Ako každoročne, pri príležitosti štátneho sviatku svätých Cyrila a Metoda, ktorý je súčasne pamätným dňom zahraničných Slovákov, sa konal v Bratislave rad podujatí, venovaných krajanom. Sedemciferný počet ľudí slovenského pôvodu žije po rôznych historických etapách vysťahovalectva, emigrácie, či súčasnej ekonomickej migrácie mimo svojej vlasti. Významnejšie komunity slovákov žijú v desiatkach krajín Európy, Severnej i Južnej Ameriky, Austrálie, Ázie, ba i Afriky.
Akýmsi prológom osláv bola v predvečer pamätného dňa vernisáž výstavy v krajanskej kaviarničke Kalab na zámockej ulici. Predstavila sa tam insitná maliarka Any Majorskej zo Srbska, presnejšie z Vojvodiny a ešte presnejšie z mestečka Stará pazova. Vôbec po prvý raz vystavuje na Slovensku. Na jej vernisáži prehovorili okrem iných šéf projektu Kalab Vlado Dolinay, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský, starostka mestskej časti Bratislava - Staré Mesto Zuzana Aufrichtová a slovenský galerista z Kovačice v Srbsku Pavel Babka, ktorý ľúbeznú výstavu vybral a priviezol.
Oficiálna časť osláv sa začala 5. júla dopoludnia. Už po 26. raz sa stretli krajania, predstavitelia štátnych orgánov a inštitúcií Slovenskej republiky a hostia pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke. Základný kameň, monolit z tardošskej červenej žuly, venovali kedysi Slováci z Maďarska, na pamätník či Centrum slovenského zahraničia, čo je dnes veľmi aktuálny projekt Svetového združenia Slovákov v zahraničí, sa dosiaľ čaká.
V Sade Janka Kráľa sa tentoraz zišli Slováci z Austrálie, Českej republiky, Chorvátska, Maďarska, Rakúska, Rumunska, Srbska, Švédska, Ukrajiny či USA, a samozrejme účastníci zo Slovenska. V rámci slávnostnej pripomienky ich v bezmála hodinovom programe, počas ktorého harmonizovali myšlienky prihovorivších sa rečníkov s vystúpeniami folkloristov a speváckeho zoru, všetkých pozdravili Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Lukáš Parízek, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, a Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí.
Ján Varšo pripomenul, že tradičným petržalským stretnutím zvýrazňuje na jednej strane materská krajina - Slovensko svoj úprimný vzťah a vyjadrenie morálnej podpory všetkým Slovákom žijúcim v zahraničí, na strane druhej krajania tým vyjadrujú svoj vzťah k Slovensku a slovenskosti, odhodlanie udržiavať si identitu. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podľa neho prostredníctvom dotačných grantov na rozvoj krajanských komunít podporuje vzdelávanie, vedu a výskum, dominantné kultúrne aktivity, ako aj edičnú činnosť a projekty v mediálnej sfére.
„Krajania sú našimi najlepšími diplomatmi, keďže svojou prítomnosťou a tvorivosťou prispievajú k šíreniu dobrého mena Slovenska a rozvoju slovenskej kultúry v zahraničí. Robia to so zápalom a bez nároku na odmenu," uviedol štátny tajomník Lukáš Parízek. Zdôraznil svoj záujem o živý kontakt s krajanskými komunitami v zahraničí počas svojich pracovných ciest. Poďakoval za aktivity a prínos našich krajanov najmä pri zachovávaní slovenskej identity, ktorej sú neoddeliteľnou a pevnou súčasťou.
Vladimír Skalský, predseda Svetového zduženia Slovákov v zahraničí ako zastrešujúcej organizácie kľúčových spolkov a inštitúcií krajanov v slovenskom zahraničí, konštatoval, že krajania veľmi privítali, že sa ich problematika objavila medzi štyrmi prioritami zahraničnej a európskej politiky tejto vlády. Ocenil, že došlo aj k istému navýšeniu prostriedkov v grantovom programe, hoci podľa neho stále nie dostačujúcemu, došlo i k zriadeniu Rady vlády pre krajanské otázky, avšak bez zastúpenia krajanov. O tom, či sa táto potešujúca priorita kabinetu pretaví do viditeľného pokroku v krajanskej agende sa podľa neho rozhoduje v týchto mesiacoch. Svetové združenie Slovákov v zahraničí v tomto smere dlhodobo apeluje na vznik Centra slovenského zahraničia, ale pripomína aj zámer zvýšiť komfort volieb zo zahraničia, na ktorom sa zhodlo už i s premiérom Petrom Pellegrinim a radom poslancov naprieč politickým spektrom, či deficit v podobe neexistencie komisie pre krajanov v Národnej rade SR, ktorá v minulosti úspešne pracovala.
Na slávnosti sa zúčastnil aj Marek Moška, generálny riaditeľ Sekcie medzinárodnej spolupráce a európskych záležitostí Ministerstva školstva, vedy, výskum a športu SR, čelní predstavitelia reprezentatívnych organizácií Slovákov – medzi nimi Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a výkonná tajomníčka Svetového združenia Slovákov v zahraničí, či Pavel Hlásnik, 1. podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, a Dušan Daučík, čestný predseda Švédsko-slovenského spolku, obaja podpredsedovia SZSZ.
S kultúrnym programom vystúpili členovia Komorného zboru Zvony zo Selenče, slovenskej dediny v Srbsku, a sólisti Ivan Capulič a Robert Bartoš z Folklórneho klubu Fogáš z Ostravy. Tí druhí zanôtili známu baladickú, dojemnú pieseň našich vysťahovalcov spoza oceánu "V prostred Ameriky studňa murovaná" a v závere programu po položení kytíc spojili sily so zborom Zvony a zaspievali akúsi neoficiálnu hymnu všetkých krajanov - "Po nábreží koník beží..."
Večer priniesol veľký program a plné bratislavské Hlavné námestie. Podobné podujatiesa organizuje už od roku 2016, kedy sa oslavy niesli v znamení desiateho výročia vzniku a činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. I tentoraz sa krajania predstavili v rámci programu Kultúrneho leta a hradných slávností Bratislava.
Bratislavčanom a návštevníkom hlavného mesta Slovenska, samozrejme aj z radov Slovákov žijúcich v zahraničí, sa predstavili hudobníci, speváci a tanečníci z krajanských komunít v siedmich štátoch troch kontinentov v dramaturgicky pôsobivej kompozícii v réžii Martina Urbana, Program moderoval Peter Cítenyi. Pred mimoriadne hojnou návštevou viac ako päťsto divákov v programe „Sme jedna rodina“ vystúpili krajanské súbory FS Liptár z Austrálie, FK Fogáš z Českej republiky, Štúdio Fénix z Čiernej Hory, SKUS Fraňo Strapač z Chorvátska, Komorný zbor Zvony a insitní umelci zo Srbska, FS Naša fajta z Ukrajiny a DFS Šarišan z USA. Napokon sa všetci spoločne vyznali zo svojich citov a pocitov v záverečnej piesni programu „Materská krajina“, skomponovanej Jánom Nosáľom zo Selenče v Srbsku.
Súčasťou programu bola aj predajná výstava diel kovačických a padinských insitných maliarov, samozrejme takisto zo Srbska.
Takže zasa o rok... Verme, že s vedomím, že krajanská politika urobila ďalší krok vpred.
(lw) : 06.07.2019
