Sviečková manifestácia sa ideovo zrodila v slovenskom zahraničí


 Tridsiate výročie sviečkovej manifestácie je aj príležitosťou uvedomiť si, aký význam v slovenských dejinách zohrávajú Slováci, žijúci v zahraničí. Ideovým otcom manifestácie bol predseda Svetového kongresu Slovákov, hokejista Marián Šťastný...
 

Tridsiate výročie sviečkovej manifestácie je aj príležitosťou uvedomiť si, aký význam v slovenských dejinách zohrávajú Slováci, žijúci v zahraničí. Iniciátorom, ideovým otcom manifestácie, ktorá predznamenala revolučné pohyby roku 1989 a ktorá svojím spôsobom predbehla spoločenský pohyb v Prahe, bol vtedajší predseda Svetového kongresu Slovákov, hokejista Marián Šťastný. Pokračovateľom Svetového kongresu Slovákov, ktorý naplnil svoju historickú misiu vznikom demokratickej Slovenskej republiky, je Svetové združenie Slovákov v zahraničí. To nemá politické ciele, ale zameriava sa na udržiavanie slovenskej identity vo svete a pomoc Slovensku, rozdielom je aj to, že po páde železnej opony mohlo prvý raz v dejinách zjednotiť Slovákov z celého sveta, z oboch strán plota, ktorý predtým rozdeľoval svet. Medzi členmi je tak dnes 118 najdôležitejších organizácií z 24 krajín sveta.

Význam Slovákov v zahraničí sa prejavoval aj v ďalších kľúčových okamihoch slovenských dejín. Bez Clevelandskej a Pittsburskej dohody, ktoré podpísali predstavitelia amerických Slovákov s predstaviteľmi amerických Čechov, ale i s T. G. Masarykom, by nebolo podpory USA pre vznik ČSR. Navyše tieto dohody boli také prezieravé, že hovorili aj o federatívnom usporiadaní – to, že sa také po vzniku ČSR nezrealizovalo, viedlo k mnohým nedorozumeniam medzi českým a slovenským národom.

Napokon, kľúčová slovenská osobnosť tých čias, M. R. Stefánik, vykonal prakticky celé svoje dielo tiež v zahraničí – vo Francúzsku, Taliansku, a pri cestách po celom svete. A na svojich bodákoch priniesli uznanie česko-slovenského štátu legionári, medzi nimi Slováci, takisto pôsobiaci v zahraničí.

Zabudnúť nemožno ani na význam exilu za druhej svetovej vojny, slovenských vojakov rovnako na západe, ako východe. A tiež na význam exilu po rokoch 1948 a 1968, ktoré držali fakľu demokratických a národných ideálov.

Dnes žije v zahraničí prakticky tretina slovenského národa. Myslím si, že slovenské zahraničie môže v dnešných časoch opäť prispieť k obrodeniu slovenského spoločenského diania, aj preto, že Slováci v zahraničí zśikavajú predsalen určitý odstup a nadhľad, pričom sú súčasne vďaka dnešným technickým možnostiam mimoriadne dobre informovaní o dianí na Slovensku. Aj preto žiadame pre Slovákov v zahraničí zvýšenie komfortu pri voľbách, účasť na ktorých spoza hraníc významne stúpa. Prinajmenšom ide o umožnenie voliť na zastupiteľských úradoch a diskusiu o možnostiach voliť cez internet, hoci pri všetkej obozretnosti voči bezpečnostným rizikám.  Za veľký krok vpred považujeme aj pripravované otvorenie Centra slovenského zahraničia v Bratislave.

Boli by sme veľmi radi, keby bolo dnešné výročie sviečkovej manifestácie aj pripomienkou dejinného významu Slovákov v zahraničí a ich potenciálu i v súčasnej turbulentnej dobe.

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Vladimír Skalský, predseda SZSZ : 16.04.2018