Vladimír Skalský pre Hlas ľudu: Vojvodinskí Slováci sú moja srdcová záležitosť


Rozhovor s predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí a riaditeľom Slovenského domu v Prahe vznikol pri príležitosti výstavy kovačickej insity v Slovenskomk dome v Prahe

1. Na úvod niekoľko slov o Slovenskom dome v Prahe...
- Slovenský dom v Prahe sídli v krásne zrekonštruovanej historickej budove s neobarokovou fasádou v samom srdci hlavného mesta Českej a kedysi Česko-Slovenskej republiky,.na Sokenickej ulici 3 v priamom susedstve Námestia Republiky. Mimochodom, vari aj symbolicky tesne pri Moste M. R. Štefánika. Otvorený bol v októbri 2014 ako kultúrne a informačné centrum tunajšej mimoriadne početnej slovenskej komunity. V dome je galéria, kultúrna sála, kancelárie, čoskoro pribudne knižnica a archív. Každomesačne sa tu koná okolo 15 kultúrnych podujatí a jedna či dve vernisáže výstav.

Dom vznikol na základe politickej dohody prezidentov oboch krajín. Priestory zakúpil, zrekonštruoval a prevádzkuje Slovensko-český klub s podporou Ministerstva kultúry ČR a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

2. Po prvý krát Kovačičania vystavovali svoju tvorbu v tejto kultúrnej ustanovizni?

- Vlastne áno, ale v rôznych zmysloch máme na čo nadväzovať. Z jednej strany: v Slovenskom dome v Prahe už kultúra vojvodinských Slovákov prezentovaná bola, vystupoval tu folklórny súbor Zvolen z Kulpína a vystavili sme aj vašu insitu, ale zo súkromnej zbierky Dušana Ščevíka zo Slovenska. No a zasa z druhej strany, aj s Galériou Babka sme už spolupracovali, a to na výstave na Medzinárodnom festivale slovenského folklóru Jánošíkov dukát v Rožnove pod Radhošťom. Na túto výstavu sme sa veľmi tešili a ako ukázala už návšteva vernisáže, tešilo sa i publikum.... 3. Predsedom ste SZSZ už vyše 10 rokov. Čo je hlavnou náplňou tejto strešnej organizácie slovenského zahraničia?
- Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) vzniklo v roku 2002 ako strešná organizácia slovenského sveta na Stálej konferencii „Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí“ z vôle všetkých zúčastnených subjektov. Jeho členská základňa sa postupne ešte rozrastala a rozrastá. SZSZ nadviazalo na staršie existujúce zoskupenia, ktoré sa predtým schádzali v rámci Svetového kongresu Slovákov. Ten bol politickou organizáciou, ktorá sa usilovala o demokratický režim a zvrchovanosť na Slovensku. Naproti tomu SZSZ je širšou a v princípe apolitickou organizáciou, ktorá sa usiluje najmä o uchovávanie a propagáciu slovenskej identity vo svete. Združuje vyše stovku najvýznamnejších spolkov a inštitúcií v 24 krajinách. Je členskou organizáciou združenia Europeans Throughout The World (Európania vo svete) so sídlom v Bruseli. SZSZ zriadilo aj svoju Ekumenickú duchovnú radu, ktorá zastrešuje aktivity cirkví smerom k slovenskému zahraničiu. Prostredníctvom svojich členských organizácií má SZSZ polmiliónovú členskú základňu a je tak mimoriadne reprezentatívnym predstaviteľom vyše dvoch miliónov Slovákov, žijúcich v zahraničí.
Vždy hovorím, že Svetové združenie Slovákov v zahraničí má predovšetkým pomáhať vytvárať podmienky pre prácu jednotlivých krajanských organizácií – legislatívne, finančné, informačné. Ako tieto podmienky využiť, to už vedia najlepšie Slováci v tej-ktorej krajine. Na nás je organizovať to, čo prekračuje hranice jednej komunity, jednej krajiny. A tak organizujeme napríklad Dni slovenského zahraničia vždy v inej krajine, na ktoré pozývame predstaviteľov ostatných komunít, aby sa na mieste inšpirovali. Také sa uskutočnili v Maďarsku, Izraeli, Poľsku, na Ukrajine, v Srbsku i Česku. Vydávame antológie slovenského umenia v zahraničí, vytvárame spoločný internetový portál, udeľujeme vyznamenania, organizujeme konferencie i spoločné folklórne festivaly... Jednoducho to, kde sa stratávame všetci. Dosiahli sme viacero legislatívnych zmien. A teraz usilujeme aj o zriadenie Centra slovenského zahraničia v Bratislave...
4. Koľko Slovákov žije v Českej republike a kto ich združuje? Ako funguje ich kultúrno-spoločenský život?
- V Česku žije najväčšia európska slovenská komunita, ešte početnejšia je iba v USA, kde už často stratila jazyk. Je nás podľa oficiálnych odhadov 350-400 tisíc, aj keď podľa sčítania iba asi 200 tisíc. V sčítaní však bolo uvedenie národnosti nepovinné. V samotnej Prahe žije okolo stotisíc Slovákov a je tak prakticky tretím najväčším slovenským mestom po Bratislave a Košiciach. Existuje viacero slovenských spolkov, jedným z najvýznamnejśích je samozrejme Slovensko-český klub, ktorý prevádzkuje Slovenský dom v Prahe, vydáva najväčší časopis Slovenské dotyky či organizuje festivaly Dni slovenskej kultúry v pätnástich mestách. Iným významným spolkom je Obec Slovákov v ČR s rozvinutou regionálnou štruktúrou. Ecistujú tu aj dvadelnícke, literárne spolky, folklórne súbory a mnoho iných. Kultúry život je neuveriteľne bohatý.
5. Čo podľa vašej mienky najviac trápi Slovákov žijúcich v zahraničí? (Konkrétne Slovákov v Srbsku?) a v čom spočíva spolupráca SZSZ s touto komunitou?
- Začnem odzadu. Myslím si, že to, čo momentálne Slovákov v Srbsku osobitne trápi, sú vnútorné spory a nejednotnosť –keďže táto komunita mi je obzvlášť blízka a je to takpovediac moja srdcová záležitost, s určitým znepokojením sledujem i osobne, že spory sa vyhrocujú až do polohy, ktorá komunite i jej povesti škodí. Pochopiteľne probémom je aj ekonomická situácia ľudí a niekedy i nedostatok financií na slovenské projekty. Túto komunitu veľmi výrazne zapájame do všetkých spoločných aktivít, napokon konali sa aj u vás Dni slovenského zahraničia aj iné spoločné aktivity, robíme výmeny, ako je i táto výstava, vojvodinskí Slováci sa zúčastňujú na aktivitách na Slovensku i po svete. Aj vo vedení SZSZ je niekoľko zástupcov Slovákov zo Srbska. Katarína Melegová Melichová a Svetlana Zolňanová vo výkonnom výbore, Juraj Červenák a Martin Zloch v generálnej rade, Mária Andrášiková a Vladimír Valentík v Zmierovacej a revíznej komisii, mnohí ďalší v odborných komisiách. A čo trápi krajanov vo všeobecnosti? Chceme dosiahnuť navýšenie objemu grantových prostriedkov prinajmenšom na úroveň, ku ktorej sa vláda už v minulosti svojím uznesením zaviazala, a ktorá sa i skutočne pred krízou rozdeľovala,teda asi 1,3 milióna eur. Chceme zriadenie Centra slovenského zahraničia v Bratislave, obnovenie komisie pre zahraničných Slovákov v slovenskom parlamente, pre tých, čo majú slovenské občianstvo, aj komfortnejšie voľby. To všetko však nie samoúčelne, ale aby sme boli schopní vzdorovať asimilácii, aby sme sa takpovediac zachovali, ako to najlepšie dokážete práve vy...
6. Stovky dolnozemských Slovákov opúšťa svoje rodiny, svoje rodisko a odchádza za vidinou krajšieho života, vyskúšať svoje šťastie v Európe...
- Je to samozrejme pre vašu komunitu vždy strata a oslabenie Často sa vám nevrátia ani mladí ľudia, ktorí idú na študovať na Slovensko. Je to pochopiteľne i dôsledok ekonomických pomerov, otvorenia sveta a globalizácie. Nedá sa tomu celkom vzdorovať, hoci mali by sme hľadať cesty, ako – i ekonomicky – motivovať najmä mladých ľudí, aby pracovali v prospech svojej komunity doma. Určitou útechou, hoci isteže len čiastkovou, môže vari byť, že nech sú vojvodinskí Slováci kdekoľvek vo svete, svoju slovenskosť si zachovávajú a rozvíjajú, majú i svoje spolky v Kanade, Austrálii či hoci Nemecku. A i na Slovensku sú úspešní.
7. Aj na záver: Čo čaká SZSZ v roku 2016?
- Na Slovensku sú voľby, takže nás čaká boj o realizáciu už spomenutých priorít. Vari aj začiatok projektu Centra slovenského zahraničia. No a napríklad aj Dni slovenského zahraničia, tentoraz v Rumunsku.

(Na snímke predseda SZSZ Vladimír Skalský v Belehrade)

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Anička Chalupová : 06.02.2016