Odišiel matematik Rastislav Telgársky


 V Novom Mexiku zomrel slovenský matematik Rastislav Telgársky

 

Albuquerque, Bratislava – Nový rok 2015 je aj o smutných správach. Zomrel slovenský matematik Rastislav Telgársky, ktorý pôsobil dlhé roky v americkom štáte Nové Mexiko.

 

Ešte donedávna tento rodák z Martina prednášal na katedre matematiky na vysokej škole Central New Mexico Community College v Albuquerque. Tá má zhruba 30-tisíc študentov a je najväčšou školou v Novom Mexiku. Predtým desať rokov vyvíjal nové technológie v leteckej spoločnosti Boeing, kde patril medzi inžiniersku elitu. Choroba bola rýchla a správa o smrti 71-ročného matematika veľmi zaskočila nielen jeho blízkych v USA, ale aj známych na Slovensku. „Rastislav Telgarsky died on 22 Dec 2014 following a short but grievous illness. His funeral was at the Prince of Peace Catholic Church in Albuquerque, on 9 Jan 2015,“ oznámil nečakane začiatkom januára prostredníctvom sociálnych sietí jeho syn Marek Telgarsky. Ako informovala rodina Telgárskych, urna s popolom bude neskôr uložená v septembri 2015 na Martinskom cintoríne.

 

Martin – Wroclaw – Albuquerque

Rastislav Telgársky mal v mladosti na Slovensku problém vyštudovať kvôli otcovi, ktorý bol za komunizmu odsúdený vo vykonštruovanom politickom procese. Najprv pracoval v Matematickom ústave SAV a neskôr emigroval. „Mal totiž problémy so štúdiom kvôli otcovi, preto odišiel študovať matematiku do Poľska, do mesta Wroclaw. Následne sa stal najmladším poľským profesorom,“ potvrdil Rastislavov brat Bohdan Telgársky. Rastislav prednášal ako mimoriadny profesor matematiky na Technickej univerzite vo Wroclawi v Poľsku a následne aj na univerzitách vo viacerých štátoch USA. „V rokoch 1983 až 1988 som bol hosťujúcim profesorom na Virginia Tech, Ohio University, a University of Texas,“ písal rodák z Martina vo svojom životopise. Jeho posledným domovom sa následne na dlhé roky stalo Albuquerque v americkom štáte Nové Mexiko. Práve tam zažil svoje najlepšie roky a práve odtiaľ prišlo smútočné oznámenie.


Vedec a vývojár z Boeingu

Telgársky bol výnimočný výsledkami svojej desaťročnej práce pre leteckú spoločnosť Boeing. „Vyznamenali ma za algoritmy, ktoré som pre túto spoločnosť vyvinul. Stal som sa členom technickej elity Boeingu, čo považujem za jeden zo svojich najväčších úspechov,“ tvrdil tento matematik. A ako sa dostal až ku svetoznámemu výrobcovi leteckej techniky? Vždy hovoril, že to bola šťastná náhoda. V roku 1996 našiel v novinách inzerát s ponukou zamestnania, doslova ušitého jemu na mieru. Vďaka tomuto inzerátu začal pracovať ako softvérový inžinier v malom podniku v Novom Mexiku, ktorý v roku 2001 pohltila letecká spoločnosť Boeing. „Pracoval som na rôznych projektoch. Patrilo medzi ne aj sledovanie objektov v trojrozmernom priestore. Skúmal som tiež využitie ladarov. Pracujú podobne ako radary, ale používajú laserové lúče,“ vysvetľoval. Jeden Telgárskeho významný výsledok bol odmenený americkým patentom. Nasledovalo vymenovanie za člena technickej elity Boeingu.

 

Slovák som, Slovák zostanem

„Raz sme s deťmi prežili tornádo v južnej časti štátu Illinois. Stromy lámalo ako zápalky. Murovaný dom, v ktorom sme boli, nás však ochránil,“ spomínal Telgársky, keď sme sa ho z novín pýtali na jeho zážitky z USA. Keby sme chceli metaforicky vyjadriť Rastislavov vzťah k domovine, mohli by sme povedať, že podobným murovaným domom bol pre neho jeho slovenský pôvod. Vrátiť sa každý rok na Slovensko považoval za svoju životnú nevyhnutnosť. „Vieš, v Novom Mexiku mi veľmi chýba slovenčina... Tá jej ľubozvučnosť,“ povedal mi počas svojej poslednej návštevy v Bratislave, v lete 2014. Pili sme kávu v kaviarni na Račianskom mýte a počas tej pokojnej chvíle obdivoval blízky rozkvitnutý park. Ruže – kam len oko dovidí. Potom vytiahol dotykový notebook a rozklikol svoju najnovšiu vedeckú prácu s názvom Mathematics and Engineering Innovations Inspired by Nature. Ako vedec dokonale inšpirovaný prírodou, a zároveň idúci ruka v ruke s novými technológiami. Inokedy bol s nami v Bratislave na literárnom večeri pod Michalskou bránou, plnom mladých autorov poézie, umelcov, novinárov. Diskutoval tam v kruhu mladých o vede, filozofii, umení, o živote Slovákov v USA... Dvakrát sme ho v ten večer odhovorili od skorého odchodu. „Na tom podujatí som spoznal hodnotných ľudí a po dlhom čase som sa zase cítil Slovákom,“ písal potom nadšený. A zrazu odišiel. V poslednom maile však akoby zanechal odkaz: „Neviem, či prídem v roku 2015 do Bratislavy na tak dlho, ako v roku 2014. Aké zmeny prídu vo svete, to nikto ani nemôže tušiť. Ale život sa nemôže zastaviť a treba dúfať v lepšiu budúcnosť.“                                      

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Oľga Gluštíková : 25.01.2015