Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3701 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18741

Krajanská politika dnes, v tejto chvíli


(okrem iného o objeme podpory projektov Slovákov v zahraničí) 
 
Vari aj pri príležitosti blížiaceho sa štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda, ktorý je súčasne pamätným Dňom zahraničných Slovákov, dalo by sa zamyslieť nad vývojom v oblasti slovenskej štátnej politiky voči krajanom.
Samozrejmé sú konštatovania, že politika sa významne zlepšila oproti ťažko uveriteľným excesom z obdobia, keď sa pod bývalým vedením snažil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí najrelevantnejšie krajanské organizácie zlikvidovať, pretože sa mu nezdali dokonalo lojálne a pretože "zbytočne" odčerpávali financie spriateleným spolkom a poradcom. Rovnako samozrejmé je, že potreby dvoch miliónov Slovákov v zahraničí, teda tretiny slovenského národa by si zaslúžili celkom inú akcentáciu, a to aj v porovnaní s niektorými susednými krajinami... 
Skúsme byť však omnoho konkrétnejší. Vezmime si ako pomôcku, ako akýsi etalón Memorandum (Aide-Mémoire) Svetového združenia Slovákov v zahraničí novej vláde Slovenskej republiky po parlamentných voľbách 2012. Čo z neho sa splnilo a čo nie? A čo je najväčšia bolesť?
SZSZ žiadalo "na prvom mieste nápravu vážnych pochybení vo fungovaní Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), vyvodenie osobnej zodpovednosti za klientelizmus pri zadávaní zákaziek, diskriminačný prístup ku krajanom, poškodenie povesti úradu a škandalóznu personálnu politiku" a súčasne "zaradenie problematiky Slovákov žijúcich v zahraničí do kompetencie niektorého člena vlády, čo v predchádzajúcej vláde absentovalo". Obe požiadavky sa zrealizovali prakticky okamžite po zverejnení a doručení memoranda, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí bol zaradený do pôsobnosti Minisetrstva zahranićných vecí a európskych záležitostí SR a na jeho čelo prišli skúsení diplomati. Spolupráca s podpredsedom vlády a ministrom Miroslavom Lajčákom, ako aj s úradom a jeho predsedom Igorom Furdíkom je naozaj konštruktívna a úspešná. Z tejto podskupiny požiadaviek zostáva obnoviť dohodu o spolupráci medzi úradom a SZSZ.
Novelizoval sa tiež zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, pričom sa odstránili najväčšie problémy s aplikáciou osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí a v pobytovom režime. V súlade s memorandom sa pripravuje aj nová koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, ku ktorej sa môžu krajania reálne vyjadriť a artikulovať svoje potreby. Požiadavka na vytvorenie realistického modelu dokumentácie a prezentácie histórie a kultúry Slovákov v zahraničí na území Slovenskej republiky sa tiež postupne plní, zlepšení je dlhý rad.
Pokiaľ ide o efektívnu spoluprácu v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania pre Slovákov žijúcich v zahraničí a o nich, podarilo sa to veľmi výrazne v oblasti rozhlasového vysielania, kde krajania konečne prenikli výrazne na celoštátny okruh, nielen na vlny Radia Slovakia International. Na výsledky v oblasti televízneho vysielania zatiaľ čakáme, samotné Svetové združenie Slovákov v zahraničí pripravuje aj vlastný projekt, už podporený Audiovizuálnym fondom SR.
Na druhej strane, neobnovila sa komisia pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Národnej rade SR, ktorá by bola užitočnou platformou pre komunikáciu s celým politickým spektrom a nedošlo dosiaľ ani k zjednodušeniu volieb zo zahraničia, ak už nie prostredníctvom internetu, tak aspoň na zastupiteľských úradoch. 
Došlo aj na redukovanie nezmyselnej byrokratickej záťaže v grantovom programe ÚSŽZ, ktorý ho za bývalého vedenia prakticky znefunkčnil a znovunastavenie efektívneho modelu. Čo sa však nerealizovalo, to je navýšenie objemu grantových prostriedkov späť na úroveň, garantovanú platnou Koncepciou štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. A to je pre krajanov iste najbolestivejšie miesto.
Napriek pozitívnemu úsiliu vedenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, klesajúci objem grantovej podpory z rozpočtu tejto inštitúcie ohrozuje samotnú existenciu celého radu dôležitých krajanských aktivít. Nedarí sa tak napĺňať ani jasne formulovaný záväzok, obsiahnutý vo vládou schválenej Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Podľa nej sa má “zabezpečiť v rozpočtovej kapitole Úradu vlády SR výhľadovo každoročne účelové finančné prostriedky určené na podporu  aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí v celkovej výške 40 mil. Sk vychádzajúc tak z požiadaviek slovenských spolkov, organizácií a jednotlivcov v záujme zachovania ich  národnej, kultúrnej a jazykovej identity“, pričom dnes ide pochopiteľne o ekvivalentný objem v eurách. Prepad je rok od roku v desiatkach percent, aj keď sa ho Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí snaží všemožne zmierňovať, vrátane presmerovávania úspor vo vlastných prevádzkových nákladoch do grantového programu. Svetové združenie Slovákov v zahraničí sa rozhodlo túto tému pri príležitosti tohtoročného Dňa zahraničných Slovákov nastoliť ako kľúčový, alarmujúci problém.
Nemožno nezmieniť, že opakovane sa objavuje aj myšlienka, či by Svetové združenie Slovákov v zahraničí ako strešná organizácia a stabilizačný prvok slovenského zahraničia, napomáhajúca realizácii štátnej politiky nemala byť podporená malou symbolickou sumou priamo z rozpočtu, aby sa zabránilo každoročnej neistote a nezmerným problémom pri zabezpečení fungovania základného chodu tejto organizácie a osobnitne Sekretariátu SZSZ v Bratislave. Podobne je zabezpečené financovanie celého radu strešných organizácií európskych diaspór, združených v organizácii Europeans Throughout The World.
  Napríklad predseda Obce Slovákov v ČR, docent Jaromír Slušný nedávno napísal: "Keď som sa pred časom zapojil do vedenia Obce Slovákov v ČR a z tohto titulu sa zúčastnil aj môjho dosiaľ jediného Valného zhromaždenia SZSZ, naivne som si myslel, že táto vrcholová organizácia slovenskej menšiny vo svete má svoj vlastný rozpočet, respektíve je rozpočtovou organizáciou nejakej vyššej slovenskej vládnej či parlamentnej inštitúcie. Dosť som sa čudoval, keď som zistil, že to tak nie je a SZSZ musí, žiadať o grant či dotáciu ako každá iná organizácia slovenskej menšiny. A nemalo by to takto byť! Svetové združenie Slovákov v zahraničí by sa malo  mať stály, pravidelný a kontrolovateľný príjem, úplne samostatný od dotačnej politiky slovenskej vlády." Je to určite niečo, čo stojí za úvahu, zmysel toho je ešte viac symbolický, než ekonomický. 
Navýšenie grantového okruhu pre všetkých je však absolútnou prioritou! Aj preto, aby sa aj v budúcnosti dalo podporiť vždy v inej krajine nejaký dôležitý strategický projekt, akým bola v ostatných dvoch rokoch rekonštrukcia Slovenského domu v Prahe, a súčasne stovky menších, avšak zásadne dôležitých projektov v oblastiach ako umenie, vzdelávanie, médiá. 
To treba urobiť dnes, v tejto chvíli, aby sme tu boli aj zajtra.
 

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Vladimír Skalský : 17.06.2014