Slovenská reštaurácia v Prahe


  Dalo by sa povedať, že slovenská reštaurácia v Prahe (či v Česku vôbec), bola vždy pojmom. A to paradoxne ešte aj za spoločného štátu, kedy sa pokúšali slovenskú kuchyňu variť i najrôznejšie české reštaurácie. Slovenská kuchyňa mala i u najbližších susedov vždy akýsi exotický nádych. V mnohom sa, isteže, naše jedlá podobajú, ale typické slovenské halušky, pirohy, oštiepky na najrôznejší spôsob a iné a iné špeciality sú tu stále ešte vyhľadávanou vzácnosťou. 
Po rozdelení Česko-Slovenska sa hlad (v oboch zmysloch tohto slova) po slovenských jedlách, ale i vínach a inom dobrom pití, ešte viac prehĺbil. Lenže nad novo sa rodiacimi slovenskými reštauráciami v Prahe akoby sa v tom čase niesol nejaký temný a nepochopiteľný mrak. Som presvedčená, že jeho príčinou bol nastupujúci divoký kapitalizmus, ktorý veľa ľudí nezvládalo a mnohí ním boli dokonca zadupaní do zeme a úplne vyhnaní z trhu, nech už to bolo v akomkoľvek druhu podnikania. To je však na iný úvodník... 
Zrodila sa kedysi reštaurácia Tatry... a zanikla. Zrodila sa reštaurácia U dvoch Slovákov... a zanikla. Reštaurácia pani Ireny Košíkovej, teda Čiriny, síce fungovala roky a časť svojho jedálneho lístku naozaj venovala slovenským, juhoslovenským i maďarským špecialitám, ale, ako som počula, i ona ju už ďalej nehodlá prevádzkovať. A tak v súčasnosti funguje vari len jedna takáto slovenská reštaurácia, a to Koliba v pražských Stodůlkách, i keď aj jej majiteľ sa už tvári trochu skepticky. Čas robí svoje, reštauratérstvo je namáhavá práca takmer bez oddychu, bez voľna. Tú treba robiť naozaj jedine z nadšenia a lásky k vareniu. A v neposlednom rade i z lásky k ľuďom. Lebo mať krčmu, aby som citovala Cimrmana, a neznášať, aby do nej chodili ľudia, tak potom si ju naozaj treba postaviť jedine v lese na čistinke.
O Slovenskom dome, ktorý sa o krátky čas bude otvárať v Prahe v Soukenickej ulici, sme už v našom časopise písali veľakrát  (a neodpustím si poznámku, že týmto smerom ide karavána bezpečne ďalej až do svojho nespochybniteľného cieľa, aj keď psi štekajú...). Samozrejme, že sme hneď v prvopočiatku tejto myšlienky boli presvedčení, že by bolo dobre, aby s týmto domom bola spojená i nejaká slovenská reštaurácia, ktorá by robila akési hodnotné kulinárske zázemie akciám, ktoré budú v dome prebiehať. Ide o občerstvenie priamo v priestoroch domu, ale aj formou rautu, nuž a najdôležitejšie je, aby si mali návštevníci akcií, ale pochopiteľne nielen oni, všetci  milovníci slovenského jedla ako takí, zájsť na obed či na večeru. O  túto reštauráciu okamžite prejavili záujem prevádzkovatelia slovenskej reštaurácie Panonia v Hradci Králové, ktorá v tomto meste už dlho a úspešne funguje. Ide o šikovnú dvojicu – Valiku Gažiovú a Petra Mudrocha. V tesnom okolí domu sa však nepodarilo vhodné priestory nájsť i keď sme tomu všetci spolu venovali veľa úsilia. Ruka trhu je ruka trhu... Napokon sa ale priestor našiel – a to dve stanice metra od nášho vznikajúceho domu a sedem minút cesty autom – na Křižíkovej ulici, pri rovnomennej stanici metra. A tak „Slovenská reštaurácia Panonia – reštaurácia Slovenského domu v Prahe“ bude. A to už veľmi zavčasu. Slávnostné otvorenie sa uskutoční v marci tohto roku i s výstavou slovenských výtvarníkov a pochopiteľne aj slovenskou muzikou a všetkým, čo k tomu patrí. 
Ako povedal ktorýsi múdry človek „objav nového jedla znamená pre šťastie človeka viac ako objav hviezdy“. Nuž v tom prípade držme všetci palce rodiacej sa slovenskej reštaurácii, aby v nej všetci návštevníci nachádzali stále niečo nové, ale i to klasické, k čomu sa budú radi vracať, a aby spolu so Slovenským domom v Prahe vytvorila kúsok Slovenska v tomto prekrásnom veľkomeste.
 

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Naďa Vokušová : 11.03.2014