Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18688 | |
Za Egonom T. Lánským
V pondelok 25. novembra zomrel v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe na srdcovú príhodu vo veku 79 rokov Egon T. Lánský, náš blízky spolupracovník a priateľ, bývalý podpredseda vlády, senátor, veľvyslanec, výrazná osobnosť exilu, redaktor Rádia Slobodná Európa, v posledné roky svojho života oduševnelý prezident Priateľského európskeho centra proti vyháňaniu, ktoré úzko spolupracovalo so Slovensko-českým klubom. Politik, diplomat, publicista, človek, ktorý prešiel dlhú a ťažkú cestu a zákrutám dejín, ktoré prežil na vlastnej koži, rozumel....
Egon Lánský sa ako Egon Löwy narodil 23. júla 1934 v Trenčíne do významnej židovskej rodiny. Jeho otec, lekár, ušiel do Anglicka v roku 1939. Po Slovenskom národnom povstaní, keď sa rozbehla druhá vlna židovských deportácií, se jeho matke, tiež lekárke, podarilo za pomoci priateľov na čas rodinu hospitalizovať v miestnej nemocnici. Napokon však bola rodina za dramatických okolností chytená, ich pomocník, prostý slovenský človek, pri tom prišiel zvôľou ľudáckeho režimu o život. Rodina bola cez zberný tábor v Seredi a Osvienčime deportovaná do terezína, kde sa dočkala oslobodenia. Mimochodom, Egon Lánský sa neskôr dlho bránil návšteve Terezína, zavítal tam až jako politik s Milošom Zemanom a po druhý raz v rámci Projektu Vagón, ktorý realizovalo Múzeum SNP v Banskej Bystrici spolu so Slovensko-českým klubom.
Po oslobodení sa rodina vrátila do Trenčína a zmenila si priezvisko na Lánský. Po maturite začalo ďalšie martýrium, Egon Lánský bol pre protirežimné aktivity trikrát vylúčený z vysokých škôl. Pracoval v hutiach v Kladne, v podniku Dental a neskôr v Ekonomickom ústave Československej akadémie vied. Na jar 1968 stál pri zrode Klubu angažovaných nestraníkov.
Po augustových udalostiach 1968 emigroval do Švédska, ktoré mu udelilo i štátne občianstvo. Spočiatku, kźm sa naučil po švédsky, vystriedal rôzne zamestnania od rozvážača tlače po nočného ošetrovateľa v nemocnici. Neskôr sa stal vźynamnźm aktivistom, neyávislźm novinárom, šéfredaktorom a vydavateľom niekoľkých novín a časopisov.
Vo Švédsku vyštudoval politické vedy a žurnalistiku na Karlovej Univeryite v Lunde, kde absolvoval v roku 1981. Pracoval ako politický komentátor pre švédsku tlač, pre česko-slovenskú redakciu londźnskej BBC (1981–1984), následne – až do revolučných zmien v ČSSR - ako komentátor Slobodnej Európy v Mníchove. Angažoval se v rôznych hnutiach pre Izrael,spoluzaložil aj Výbor solidarity s východnou Európou.
Z exilu sa vrátil v roku 1991, keď mu vtedajší minister zahraničných vecí Jiří Dienstbier ponúkol funkciu hovorcu rezortu. Čoskoro sa stal veľvyslancom pri Rade Európy v Štrasburgu. Keď jeho mandát rozdelením spoločného štátu zanikol, angažoval sa i politicky, spoluzaložil napríklad stranu Demokraté 92. Koncom roku 1995 prijal ponuku českej sociálnej demokracie pracovať ako tlačový hovorca strany. O rok neskôr sa stal poradcom predsedu Poslaneckej snemovne Miloša Zemana pre mediálne a zahraničné záležitosti.
Už v tom čase sa veľmi angažoval napríklad i v takej téme, jako bolo uznanie dvojakého, českého a slovenského občianstva. Napokon, už v roku 1992 stál aj při zrode Fóra slovenských aktivít v ČR.
V roku 1996 Lánský zvíťazil aj v senátnych voľbách, mandát vykonával do roku 2002. V roku 1998 sa stal súčasne podpredsedom Zemanovej vlády pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, na starosť mal však predovśetkým zbližovanie s Európskou úniou. Z postu odišiel o rok neskôr, podľa svojich slov zo zdravotných dôvodov, nie pre mediálny tlak, týkajúci sa istej medzinárodnej ekonomickej kauzy, kde jeho verziu napokon v plnej miere potvrdili všetky orgány, vrátane rakúskych.
Až do posledných dní bol Egon Lánský aktívny, záležalo mu na otázkach ľudských práv, správneho pochopenia histórie, na vzťahoch česko-slovenských i česko-nemeckých. Organizoval podujatia a keď bolo treba, neváhal z vlastných prostriedkov hradiť náklady na výstavu nemeckého združenia priateľov bratov Čapkovcov na Hlávkovej koleji, ktorú 17. novembra 2012 otvoril prezident Václav Klaus. Neúnavne písal do médií. A vášnivo diskutoval, hoci tá diskusia bola v ostatných rokoch nevyhnutne hlučnejšia, pretože zle počul. O to lepšie sa počuvalo jeho...
Vladimír Skalský : 04.01.2014
