Profesor Ján Vilček v USA


 Dosiahli ste najvyššie vyznamenanie USA za vedu, ktoré je nepochybne najvyšším americkým ocenením za vedu a technológiu. Čo pre vás toto ocenenie predstavuje a čím vás zaväzuje?
- Považujem to za mimoriadnu poctu a najmä i preto, že mi ho osobne odovzdal  prezident USA Barak Obama. Bol to jeden z mojich najväčších zážitkov. Chápem to ako ocenenie mojej životnej práce a uznanie toho, čo som robil od čias, keď som začínal ešte ako študent v Bratislave. Nesmierne si toto ocenenie vážim a musím dodať, že som bol veľmi dojatý reakciou zo Slovenska. Nečakal som, že to bude mať až taký ohlas.
Čo viedlo vaše rozhodnutie stať sa vedcom?
- Na začiatku štúdia medicíny som ešte nemal jasnú predstavu, aký odbor si zvolím. Ale už v druhom ročníku sa mi naskytla príležitosť zúčastniť sa študentskej vedeckej práce. Prihlásil som sa na jeden projekt, ktorý sa uskutočnil v Ústave mikrobiológie LF UK v Bratislave. Týkal sa štúdia rezistencie stafylokokových baktérií na penicilín. Slovo penicilín malo vtedy magický zvuk. Tento projekt ma veľmi zaujal – nielen laboratórna práca, ale ešte viac tá intelektuálna aktivita s ňou spojená. Po niekoľkých týždňoch som dospel k rozhodnutiu, že veda a laboratórny výskum je to, čo ma skutočne zaujíma a čomu by som sa chcel vo svojom živote venovať. 
Prečo práve mikrobiológia a imunológia?
- To bola asi náhoda. Na základe toho projektu sa moje pôsobisko presunulo do ústavu mikrobiológie a imunológie. Zoznámil som sa, v tom čase, s aktívnymi mikrobiológmi a imunológmi v Československu. Ako študent som mal dokonca možnosť zúčastniť sa niekoľkých vedeckých konferencií, ktorých sa zúčastnili aj vedeckí pracovníci zo zahraničia. Keby však nebolo toho, že som začal pracovať v ústave mikrobiológie a imunológie na danom projekte, neviem ktorým smerom by sa uberala moja cesta.
Cesta k veľkému objavu je vždy zložitá a náročná. Aká bola vaša cesta, ktorá viedla k úspešnému cieľu, objavu lieku?
- To bola samozrejme dlhá cesta. Po skončení lekárskeho štúdia som nastúpil do Virologického ústavu v Bratislave, vtedy to bol Virologický ústav Československej akadémie vied a neskôr Slovenskej akadémie vied. Už tam, po viac ako roku, som začal pracovať na tematike, v ktorej som prakticky pokračoval počas celej mojej kariéry. Bolo to v oblasti virológie, ktorá súvisí s imunológiou. Zameral som sa na látku – Interferon, ktorá bola objavená len veľmi krátko pred tým, ako som na nej začal pracovať ja. Bola to trošku zhoda okolností. Vo virologickom ústave mal prednášku Dr. Alick Isaacs, vedec z Londýna, ktorá sa týkala jeho nových poznatkov a látku, ktorú našiel pomenoval Interferon. To ma veľmi zaujalo. Druhý faktor bol rozhovor so známym americkým vedcom Dr. Albertom Sabinom vo virologickom ústave na túto tému. Tieto dva faktory viedli k tomu, že som začal pracovať na Interferone.  Čoskoro sa mi podarilo publikovať prácu vo veľmi prestížnom časopise NATURE v Londýne. To všetko nasmerovalo moju životnú kariéru.
Napredovanie vedeckej činnosti a výskumu je nemožné bez finančných zdrojov a finančnej podpory. Kto stojí za finančnou podporou, ktorá financuje túto oblasť vašej vedecko-výskumnej činnosti?
- Väčšina finančných prostriedkov pre základný lekársky výskum je od Federálnej vlády Spojených štátov a tieto prostriedky poskytuje Štátny zdravotný ústav . Väčšina grantov počas mojej skoro 50-ročnej kariéry v tejto zemi prišla práve od nich. Potom to boli i iné zdroje. Niektoré nadácie dávajú pomerne menšie sumy na výskum. Špecificky, keď sme pracovali na vývoji lieku Remicade, tak prostriedky na túto aplikovanú prácu boli poskytnuté firmou Cetocor. To bola bio-technologická spoločnosť, s ktorou sme  spolupracovali a táto spolupráca viedla k vyvinutiu lieku, ktorý sa vola Remicade.
Vedecko-výskumná činnosť je vždy prepojená s publikačnou činnosťou. V akých periodikách možno nájsť vaše publikácie?
- Tých periodík je veľa. Myslím si, že ich názvy by laikom veľa nehovorili. Spomenul by som aspoň NATURE, jeden z najprestížnejších časopisov. Podobný časopis v Spojených štátoch sa volá SCIENCE. Špecializovaný  časopis v imunológii, ktorý sa volá JOURNAL OF IMMUNOLOGY. Ďalší je JOURNAL OF BIOLOGICAL CHEMISTRY…a  mnoho, mnoho iných.  Je ich skutočne veľa.
The Vilček Foundation (založená v roku 2000) je nadácia nesúca vaše meno. Čomu sa venuje?
- Nadácia bola založená asi pred 12-timi rokmi. Začali sme veľmi pomaly. Zo začiatku sme ani presne nevedeli, aký bude jej program. S manželkou Maricou, s ktorou som túto nadáciu založil, sme sa rozhodli, že činnosť nadácie bude venovaná najmä imigrantom v Spojených štátoch, ich príspevkom v oblasti medicínskych vied a oblasti umenia. Tento smer a tento cieľ sme si vybrali, pretože obaja pochádzame z bývalého Československa a sme imigranti. Ja som venoval celý život medicínskym vedám a moja manželka je historička umenia. Tak sme si povedali, že skombinujeme našu osobnú históriu s našimi profesionálnymi záujmami a na tom vybudujeme program nadácie.
Prečo práve podpora  imigrantov?
- Chceme verejnosti ukázať akú dôležitú úlohu hrajú ľudia, ktorí sa narodili mimo územia Spojených štátov pre úspechy tejto krajiny.
Aký máte názor na ďalšie napredovanie vedeckej činnosti, ktorá poodhalí tajomstvo budúcnosti medicíny?
- Za posledné desaťročia medicínske vedy urobili obrovský pokrok v porovnaní s dobou, keď som ja študoval medicínu. Dnes je oveľa viac chorôb, ktoré sa dajú liečiť, nie vždy vyliečiť, ale aspoň kontrolovať. Stále však zostáva ešte mnoho nezodpovedaných otázok a mnoho problémov v medicíne, kde zatiaľ nemáme možnosť pomôcť. To sa týka aj môjho odboru – imunológie,  oblasti infekčných chorôb a imunity. Stále nevieme ako vyvolať imunitu proti určitým infekčným ochoreniam (napríklad malária), keď sa imunita nevytvorí ani po tom, čo ho niekto prekoná. Taktiež neexistuje vakcína proti HIV infekciám, aj keď sa o to mnoho rokov snažíme, doteraz sa to nepodarilo. To isté platí o určitých hepatitídach. Hlavný dôvod je, že nevieme, čo by mohlo vyvolať imunitu u týchto infekčných ochorení. To je určite jedna oblasť, kde by bolo potrebné zvýšené úsilie, aby sa tieto otázky zodpovedali.
Akej výskumnej činnosti sa momentálne venujete?
- Moja aktívna vedecká činnosť je dnes menšia, obmedzenejšia ako bola pred 10 – 15-timi rokmi. Vyučujem na univerzite, pripravujem medikov a tiež kandidátov na Ph.D.  Som v poradných komisiách pre doktorandov, ktorí pracujú na svojich dizertáciách. Moje vlastné výskumne úsilie je obmedzenejšie. Mám svoje malé laboratórium, ale netrávim v ňom už toľko času ako kedysi.
Vaše rodisko je Bratislava, Slovensko. Prežili ste tam určitú časť svojho života. Je pre vás táto krajina stále zaujímavá? 
- Určite je zaujímavá. S manželkou sme veľmi radi, keď vidíme, že krajina napreduje. Odkedy sa Slovensko stalo členom Európskej únie, tak vidieť veľké zmeny k lepšiemu. To nás veľmi teší a vždy keď prídeme na návštevu, tak sa veľmi tešíme zo stretnutí s našimi priateľmi a kolegami.
Aké sú vaše ďalšie plány do budúcnosti?
- V tomto štádiu môjho života si nerobím ilúzie, že by sa mi podarilo ešte niečo prevratné vo vede dokázať, ale rád by som zostal aktívny. Mám záujem podeliť sa so svojimi skúsenosťami s mladými ľudmi, jednak vo forme výuky v univerzite a tiež vo forme mojej práce, ktorú robím pre našu nadáciu.
 
 
Ján Vilček M.D., Ph.D 
Profesor Ján Vilček je uznávanou medzinárodnou kapacitou v oblasti mikrobiologického a imunologického výskumu. (*17. jún 1933, Bratislava)
1957 – získal titul M.D na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
1962 – získal titul Ph.D vo Virologickom ústave Československej akadémie vied v Bratislave
1964 – emigroval spolu s manželkou Maricou do Rakúska
1965 –  emigrovali do USA
Od r. 1965 pôsobí na NYU School of Medicine 
2000 – spolu s manželkou Maricou založili nadáciu The Vilček Foundation, ktorá každý rok oceňuje vedcov a umelcov, ktorí sa do USA prisťahovali a prispeli k rozvoju  vedy a umenia v USA.
 Profesor Ján Vilček sa podieľal na vývine nového účinného lieku, ktorý sa používa pri liečbe Chronovej choroby, psoriázy, reumatoidnej artritídy a iných reumatických chorôb
2005 – svoj podiel z predaja lieku venoval NYU School of Medicine – suma presahuje 100 miliónov dolárov a tento dar patrí medzi najväčšie dary univerzitám v USA, určený na ďalší výskum a vzdelávanie
2010 – dostal od ministra zahraničných veci  SR Miroslava Lajčáka cenu Vyslanec dobrej vôle
2012 – bol ocenený medailou National Medal of Technology and Innovation za prácu na interferónoch. Táto cena je najvyššia možná cena USA, akú možno v tejto oblasti dosiahnuť. Toto ocenenie mu priamo odovzdal prezident USA Barak Obama
 

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Elena Fedorková : 18.12.2013