Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18687 | |
Slovák, čo dal tvár modernému Hamburgu
Urbanista a architekt Peter Gero dlhé roky šéfoval výstavbe centrálnych štvrtí nemeckej prístavnej metropoly.Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy úspešných Slovákov.
Na Západ odchádzal podobne ako mnoho ďalších emigrantov v auguste 1968. Päť dní
po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa odišiel do vtedajšieho západného Nemecka na pracovnú stáž, z ktorej sa už nevrátil. Začínal tam úplne od nuly, takmer bez znalosti nemčiny. Postupne sa vypracoval na absolútnu špicu a v súčasnosti patrí medzi najznámejších urbanistov – architektov v Nemecku, ktorý zanechal výrazný rukopis na súčasnej podobe centra Hamburgu. „Keď sa obzriem späť, som veľmi rád, že sa mi podarilo zásadne ovplyvniť vývoj tohto krásneho mesta. Dnes v Hamburgu stojí celý rad projektov, ktoré som vytvoril so svojimi spolupracovníkmi alebo som sa na nich podieľal ako člen rôznych odborných porôt,“ hovorí Peter Gero, ktorý dlhé roky šéfoval vývoju centra tohto prístavného mesta. Dnes sa v Hamburgu podieľa na viacerých projektoch bytovej výstavby súčasne.
Moderná tvár Hamburgu
Cesta do kresla hlavného architekta centra Hamburgu nebola vonkoncom jednoduchá. „Začal som študovať urbanizmus a študujem ho prakticky dodnes. To je tiež jeden zo zásadných prvkov profesijného úspechu,“ tvrdí rodený Bratislavčan. Na hamburskom magistráte postupne prešiel rôznymi pracovnými oblasťami a manažérskymi funkciami. V prvom rade však zostal verný urbanizmu a tri desaťročia rozhodoval o tvári Hamburgu. „Napokon v roku 1994 som sa vo výberovom konaní dostal na post zodpovedného riaditeľa pre rozvoj a výstavbu centrálnych častí mesta,“ hovorí Gero, ktorý v tejto náročnej funkcii vydržal celých 12 rokov.
Medzi najznámejšie projekty, pri vzniku ktorých stál úspešný Slovák, patrí prestavba bývalej prístavnej časti na modernú mestskú štvrť. „Na projekte HafenCity som sa podieľal prakticky od začiatku. Bol som pri spoluvytváraní jeho plánov – od Masterplanu až po realizáciu dnes už fungujúcich urbanistických celkov.“
HafenCity sa automaticky zaradil medzi najväčšie a najnákladnejšie projekty v Európe. Jeho výstavba trvala desať rokov a potrvá ešte ďalších desať rokov, kým bude všetko hotové. „Samotné náklady na infraštruktúru sa pohybujú rádovo v miliardách eur. To isté platí aj o nákladoch developerov,“ pripomína Gero.
Architekt aj manažér
Okrem samotných návrhov urbanistických riešení sa však v Hamburgu presadil aj ako manažér. „Na začiatku mojej funkcie som riadil časť verejnej správy, ktorá mala viac ako 400 zamestnancov. Dvanásť rokov som venoval nielen odbornej, ale aj riadiacej činnosti. Manažment a neustále prispôsobovanie, reorganizácia, uplatňovanie nových metód riadenia nakoniec viedli k zníženiu počtu zamestnancov takmer o polovicu,“ tvrdí Gero. Aj vďaka tomu sa výrazne zlepšila kvalita práce jeho úseku a pôvodný klasický verejný aparát sa zmenil na transparentnú službu pre investorov, developerov, verejnosť, médiá aj politikov. Práve vzťahy s verejnosťou a politikmi boli v tejto oblasti veľmi dôležité. „Niekedy vo veľmi komplikovaných rozhodovacích procesoch sa mi podarilo presadiť zásadné náročné urbanistické a architektonické riešenia.“
Bratislava zaostáva
Podľa Gera sa súčasní slovenskí architekti dokážu v zahraničí veľmi dobre uplatniť. „Ako som mal možnosť spoznať ich, sú veľmi inovatívni, dobre vybavení znalosťami a väčšinou vynikajúco zorientovaní v medzinárodných prúdoch. Zatiaľ však na Slovensku chýbajú súťaže, prostredníctvom ktorých by najmä mladí architekti dostali možnosť realizovať zaujímavé projekty.“ Práve koncepčné rozmýšľanie v alternáciách je totiž základom úspešného rozvoja mesta.
Náš architekt v Hamburgu si však vie predstaviť aj to, že by svoje skúsenosti využil aj pri rozvoji slovenských miest. „Ja si nosím svoje ,zásuvky’ medzi plecami. V jednom z nich je aj predstava revitalizácie centrálnych štvrtí Bratislavy,“ dodal Gero.
Podľa neho sa totiž Bratislava s ostatnými európskymi mestami dá porovnávať len veľmi ťažko. „Zásadný rozdiel je v tom, že vývoj Hamburgu je koncepčný. Táto cesta však čaká aj Bratislavu, lebo v súťaži medzi mestami sa kladie čoraz vyšší dôraz na kvalitu, odbornosť a transparentnosť riadiacich i schvaľovacích štruktúr.“
Pavel Novotný : 19.04.2011
Zdroj: http://hnonline.sk/svet/c1-51609700-slovak-co-dal-tvar-modernemu-hamburgu
