Fašiangové obdobie bolo pre Slovákov žijúcich v maďarskej Békešskej Čabe kedysi charakteristické podujatiami na ktorých sa stretlo čo najviac ľudí – mladých aj starších, ktorí sa porozprávali, zaspievali si, ale aj zatancovali si. Podľa Anny Ištvánovej, riaditeľky Domu slovenskej kultúry k nim patrili najmä páračky.