Slovenka, ktorá odkrýva záhady archívu Vatikánu


Emília Hrabovec. Elitná pápežská historička vniesla nové svetlo do dejín našich katolíkov v Uhorsku a Československu.

Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy úspešných Slovákov.

Za dve desaťročia mimo Slovenska sa vypracovala na špičkovú cirkevnú historičku. Dnes sa ako členka elitného pápežského výboru pre historické vedy zaoberá najmä odkrývaním tajných archívnych dokumentov, ktoré zostali dlhé roky ukryté pred zrakom ľudí. Veľkú úlohu v jej práci zohráva história cirkvi na Slovensku v prvej polovici 20. storočia. „Pracujem už niekoľko rokov vo vatikánskom tajnom archíve, ktorý bol pred časom odhalený,“ hovorí 46-ročná Emília Hrabovec.

Jej výskumy v historických prameňoch priniesli napríklad nové poznatky vo vzťahoch Slovenska a Vatikánu tesne po prvej svetovej vojne. Vo svojich prácach sa venovala najmä postaveniu slovenského katolicizmu v Uhorsku a po vyhlásení Československej republiky v roku 1918.
Za knihu Svätá stolica a Slovensko 1918 –1922 v kontexte medzinárodných vzťahov získala Slovenka prestížnu vedeckú cenu rakúskeho historika Richarda Georga Plaschka, udeľovanú Rakúskou akadémiou vied.

Cirkev a komunizmus
Ako uznávaná expertka na históriu cirkvi sa rodáčka z Bratislavy stala profesorkou na Viedenskej univerzite. Jej hlavnou úlohou je teda skúmať dejiny katolíckej cirkvi vzťahy k jednotlivým štátom, meniacej sa spoločnosti a iným náboženstvám. V jej „portfóliu" sú tiež postoje pápežov a kardinálov v minulosti. Nevyhýba sa však ani novšej histórii, ako je prenasledovanie cirkvi komunistickou diktatúrou. V júni 2002 dostala cenu za kolektívne dielo Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989.

Emília Hrabovec zastupuje hlas katolíckej cirkvi na mnohých medzinárodných konferenciách. „Podporujeme vzájomnú spoluprácu nielen s cirkevnými, ale aj so svetskými inštitúciami od UNESCO až po Ruskú akadémiu vied,“ spresňuje historička.

Neprebádané tajomstvá
Hrabovec pracuje aj s dosiaľ neprebádanými prameňmi z vatikánskych archívov, ktoré sú pre spoznávanie cirkvi mimoriadne dôležité. Mnohé dlhoročné tajomstvá katolíckej cirkvi, ktorým sa venuje, ostali desaťročia ukryté pred očami verejnosti. Výsledky svojej práce pravidelne publikuje v troch svetových jazykoch – v nemeckom, talianskom a anglickom. „Som súčasťou vedeckého i publikačného sveta s celosvetovým zastúpením,“ zdôvodňuje Hrabovec rozhodnutie pápeža Benedikta XVI., S Benediktom XVI., ktorý si práve ju vybral pred piatimi rokmi. Už vtedy mala jasný cieľ, ktorý sa jej v zahraničí podarilo naplniť. „Chcela som na slobodnej zahraničnej univerzite študovať históriu a osobitne cirkevné dejiny. To sa však u nás nedalo. Odišla som a uskutočnila svoj sen v nemeckom Freiburgu a neskôr v Mníchove.“

Jedným z jej poslaní je vychovávať nových profesorov na teologických fakultách, ktorí o Svätej stolici prednášajú. „Vydala som sa za Slováka žijúceho vo Viedni, urobila som si doktorát, získala habilitáciu, stala sa mimoriadnou profesorkou a roky prednášala na Viedenskej univerzite a ako hosťujúca profesorka na ďalších univerzitách od Belgicka po Taliansko,“ pokračuje Hrabovec.

V roku 2005 ju vymenovali za riadnu profesorku. Slovensko miluje, ale vedci podľa nej narazia v slovenských podmienkach na mnoho ťažko prekonateľných prekážok. „Ako keby sa tu žilo v izolovanom svete. Slováci publikujú zväčša iba v slovenčine, ale to nik nečíta v zahraničí a obmedzenosť v jazykoch je veľká bariéra,“ porovnáva život tu a za hranicami.

Je vedecky činná stále väčšinou v zahraničí, kde si našla cenné kontakty. „Je to aj z objektívnych dôvodov, pretože mojím odborom sa doma na Slovensku prakticky nikto nezaoberá. Tak by som darmo organizovala podujatia z dejín diplomacie Svätej stolice,“ pokračuje historička. Snaží sa preto s pomocou mnohých projektov integrovať aj slovenských kolegov do reálnych komunít historikov a sietí.
Jozef Tvardzík

Kto je Emília Hrabovec

Narodila sa v roku 1964 v Bratislave ju ťahalo k cirkvi a jej histórii. Ako 20-ročná odišla z Československa a začala študovať históriu vo Freiburgu, neskôr v Mníchove a Bazileji. V roku 1994 promovala na univerzite vo Viedni. Ako hosťujúca profesorka stále prednáša na Viedenskej univerzite. Pred piatimi rokmi sa prvýkrát stala členkou prestížneho pápežského výboru pre historické vedy, v septembri jej Benedikt XVI. jej členstvi potvrdil. Pátra po zabudnutých dokumentoch v tajných archívoch Vatikánu, pričom sa špecializuje najmä na históriu vatikánsko - slovenských vzťahov.

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

12.10.2010

Zdroj: http://hnonline.sk/svet/c1-47014070-slovenka-ktora-odkryva-zahady-archivu-vatikanu