Slovenčinu počuť na českej vláde často


Rozhovor. Český minister pre európske záležitosti Juraj Chmiel pre Hospodárske noviny:

Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy našich úspešných krajanov.

Od prelomu rokov ste českým ministrom pre európske záležitosti. Čo všetko máte ako člen kabinetu Jana Fischera na starosti?
Mojou úlohou je predovšetkým dôsledná koordinácia európskej agendy na vnútroštátnej úrovni. Európska politika je široká a zasahuje prakticky všetky ministerstvá, ktorých stanoviská sa v praxi často líšia. V EÚ musí každá krajina ????? jedným hlasom, a preto môj úrad často plní úlohu akéhosi vnútroštátneho sprostredkovateľa. Podobný útvar majú okrem iných napríklad Francúzsko a Švédsko, čo sú síce dve veľmi odlišné krajiny, ktoré však vedia veľmi dobre formulovať a presadzovať svoje záujmy na pôde EÚ. Útvar pre európske záležitosti tiež pripravuje najrôznejšie odborné analýzy a konferencie. Intenzívne takisto spolupracujeme s národným parlamentom, so Stálym zastúpením Českej republiky pri EÚ v Bruseli či českými europoslancami.

Ministrom budete celkovo len pár mesiacov. Aké projekty chcete za tento čas doviesť do konca?
Priebežne pracujeme na interpretácii a zavedení Lisabonskej zmluvy. Je to momentálne kľúčová úloha - pre Česko rovnako ako pre Slovensko či ktorýkoľvek iný štát. Detaily mnohých vecí, ktoré sú v zmluve stanovené len rámcovo, sa vytvárajú za pochodu a intenzívnej diskusie štátov. Je teda potrebné nepretržite sledovať vývoj a viesť rozhovory tak, aby výsledok čo najlepšie zodpovedal našim národným záujmom a v prospech našich občanov. To je prirodzené a normálne, ale tiež je to veľká a nepretržitá práca.

Ďalšou úlohou je nová stratégia EÚ 2020, ku ktorej musíme pripraviť národnú pozíciu na júnovú Európsku radu. To je len pár dní po voľbách v Česku. Času nám teda príliš neostáva. Ďalej sa snažím presadiť, aby veľvyslanectvá EÚ, hlavne v krajinách, kde nemá žiadny z členských štátov svoje zastúpenie, vykonávala konzulárnu činnosť pre občanov zo štátov únie. Jednoduchšie povedané - aby pomáhala našim ľuďom v problémoch. Jedným z mojich ďalších dôležitých cieľov je tzv. verejná diplomacia. Je to snaha priblížiť širokej verejnosti fungovanie komplikovanej štruktúry EÚ, aby v nich nevidela iba komplikovaný byrokratický moloch, vymýšľajúci rôzne, často málo zrozumiteľné predpisy a nariadenia. Ako minister českej vlády, ktorý má na starosti európsku politiku, sa tiež snažím presadiť, aby európska aj zahraničná politika bola v maximálne možnej miere nadstranícka.

Česko získalo vďaka postoju prezidenta Václava Klausa medzi Európanmi povesť euroskeptikov. Snažíte sa túto povesť krajiny zmeniť?
Český euroskepticizmus je podľa môjho názoru do značnej miery mediálnou skratkou. Realita je iná. V pracovných diskusiách vystupuje Česko úplne vecne a som presvedčený, že ostatní ho tak vnímajú. Veľmi dobrú prácu sme odviedli i počas predsedníctva, kde by sme si - nebyť pádu vlády - získali veľmi dobrú povesť. Navyše je všeobecne známe, že drvivá väčšina Čechov členstvo v EÚ oceňuje - to sa dlhodobo odráža i v prieskumoch verejnej mienky. Pokiaľ ide o českú výnimku z Listiny základných práv a slobôd, hodnotím ju kladne. Mohla totiž do istej miery zrejme upokojiť niektoré obavy, ktoré sa na konci minulého roku objavili.

Čo rozhodlo, že si premiér Fischer vybral do svojho tímu práve vás?
Myslím si, že na túto otázku by mohol lepšie odpovedať on. Ale ako iste viete, bol som nominantom ODS a v tom čase som pôsobil ako český veľvyslanec v Austrálii. Pri záverečnom rozhodovaní však určite svoju úlohu zohrala i menej známa skutočnosť, že som k problematike EÚ nemal tak ďaleko. Prvé skúsenosti som nabral už ako pracovník afrického odboru ministerstva zahraničia a neskôr veľvyslanec v Nigérii. Subsaharská Afrika dlhodobo patrí k jednej zo zahraničných priorít EÚ a vtedy v pozícii predstaviteľa jednej z kandidátskych krajín som sa dostával do úzkeho kontaktu s politikou Bruselu v regióne. Potom mi ako riaditeľovi odboru analýz a plánovania ministerstva cez ruky prechádzalo množstvo materiálov týkajúcich sa EÚ. Dôležitú rolu zohralo i moje pôsobenie na Úrade vlády, kde som viedol Sekciu predsedu vlády pre obranu, bezpečnosť a zahraničnú politiku, navyše v čase prípravy Lisabonskej zmluvy.

V českej vláde je niekoľko ministrov so slovenskými koreňmi. Je to podľa vás iba náhoda alebo aj akýsi prejav pretrvávajúcich nadštandardných vzťahov medzi našimi národmi?
Odpoveď je podľa mňa niekde medzi.

Počuť na zasadnutiach českej vlády v súkromných rozhovoroch občas aj slovenčinu?
Áno, a nielen v súkromných rozhovoroch. Kolega Gustáv Slamečka hovorí často slovensky a nikto s tým nemá problém. Dúfam, že rovnaká miera tolerancie by aj napriek prijatému jazykovému zákonu bola i na zasadnutiach slovenskej vlády. Oba jazyky si sú veľmi podobné a hlavne u strednej a staršej generácie by nemal byť problém dorozumieť sa. Aj keď nie všetci si hneď vybavia český ekvivalent k slovenskému slovu ťava, alebo slovenský k českému borůvka. Menšie deti však už majú problém - niekedy je potrebné preložiť i slovo rozprávka, teda pohádka.

Vyrastali ste na Slovensku, ste českým občanom a vo svojom rodokmeni máte aj poľských či maďarských predkov. Stretávate sa s názormi, že na také dôležité miesto nepatríte?
Toto je jedna z najčastejších otázok, ktoré dostávam. Otec nastúpil v Bratislave do práve zakladaného literárno-dramatického vysielania Československej televízie ako režisér a už sme tam zostali. Na taktiež časté otázky, či si nechcem zmeniť meno z Juraja na Jiřího, odpovedám, že nemám dôvod. Ak teda pominiem anonymné internetové diskusie, kde sa občas niekto nie príliš slušným spôsobom oprie do môjho pôvodu, tak som verejne či v súkromí žiadnu negatívnu reakciu na svoj "stredoeurópsky“ pôvod nezaznamenal. Inak na Slovensko chodím pomerne často, žije tam môj otec a sestra s rodinou.

Máte už predstavu o tom, ktorým smerom sa bude rozvíjať vaša kariéra po skončení vládneho obdobia? Uvažujete o zotrvaní v českej politike, alebo sa vrátite na diplomatickú dráhu?
Som kmeňovým zamestnancom ministerstva zahraničných vecí, teda tzv. kariérny diplomat. Počítam s tým, že sa po odchode z postu ministra vrátim na ministerstvo zahraničných vecí.

Keby ste mladým ambicióznym diplomatom alebo politikom mali poradiť váš recept na úspech, čo by to bolo?
Správny recept vrátane namiešania jednotlivých zložiek sa dá len ťažko odhadnúť, v konečnom dôsledku všetko závisí od jednotlivca. Skutočne paušálne by som mohol poradiť nasledovne - je potrebné učiť sa celý život, vedieť sa poučiť z chýb a byť i sebakritický, keďže kritika je bežná, ale sebakritika menej. Ďalej kombinácia zdravej dávky sebavedomia, tolerancie, trpezlivosti, slušnosti, trochu riskovania a schopnosti pozorovať a odhadnúť svoje sily. Taktiež nejsť cez "mŕtvoly“ - kto druhému jamu kope, sám do nej skôr či neskôr spadne. No a v neposlednom rade je receptom kvalitné rodinné zázemie. A čo mne najviac pomohlo presadiť sa? Je to súhrn vyššie uvedeného a rôznych etáp v mojom živote. Veľmi ma však ovplyvnili najmä zážitky z mierovej misie v Somálsku, kde som v prvej línii pôsobil skoro dva roky. Bola to skutočná škola života.

Kto je Juraj Chmiel
Tento 49-ročný politik začínal v Kabinete orientalistiky SAV. Po rozdelení Československa odišiel do Prahy, kde prešiel množstvom diplomatických postov so zameraním na Afriku a Áziu. Dva roky bol politickým špecialistom OSN pre mierové operácie v Somálsku. Neskôr pôsobil ako český veľvyslanec v Nigérii a naposledy v Austrálii. V novembri 2009 sa stal českým ministrom pre európske záležitosti.

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Pavel Novotný : 18.05.2010

Zdroj: http://hnonline.sk/svet/c1-43597450-cesky-minister-pre-europske-zalezitosti-pre-hn-slovencinu-pocut-na-ceskej-vlade-casto