Anketa
Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
44% | |
Voľby internetom | |
15% | |
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
13% | |
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
20% | |
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
9% | |
Počet hlasujúcich: 18780 |
Samuel Tešedík: Autor reálnych utópií
Viete, kto bol otcom odborného školstva v Uhorsku? Viete, vďaka komu vznikli súvislé agátové lesy od južného Slovenska až po južné hranice Maďarska? Viete, kto napísal prvú skutočnú slovenskú detskú knihu? Ktorýmkoľvek z týchto počinov by sa človek zapísal do dejín. Samuel Tešedík (1732-1820), osvietenec širokých zaújmov a veľkých schopností, to stihol všetko. A nielen to. Napísal knihy o poľnohospodárstve či pedagogike i spoločenskovedné pojednania. A popritom všetkom riadil školu a slúžil ako farár slovenských vysťahovalcov v Maďarsku, čo vždy značilo byť i národným buditeľom...
V Maďarsku sú po ňom nazvané školy i múzeá, Tessedik Sámuel je pojem, jeho busta nechýba v žiadnom kompletnejšom panteóne maďarských mysliteľov. Aj Slováci v Maďarsku, menovite v juhomaďarskom Sarvaši, vedia, koho v Samuelovi Tešedíkovi mali. A tak dokonca aj ich folklórny súbor nesie jeho meno. Na Slovensku sa väčšina ľudí stretne nanajvýš so stručnou a trochu nudnou poznámkou v učebniciach.
Aj keď... Milovník slovenského juhu a agátov ako jeho symbolu slovenský spisovateľ Ladislav Ballek už pred rokmi napísal: "A blízka nám je predstava, že si tie najstaršie agátové lesy poľahky vybavia podobu šurianskeho evanjelického kaplána a neskôr sarvašského pána farára Samuela Tešedíka, vzácne osvieteného muža, keď najmä ony vedia prečo. Samuel Tešedík. O tomto múdrom a ušľachtilom človeku, ktorý bol popri kňazskom poslaní aj učiteľom a národohospodárom, agáty takmer už štvrť tisícročia vedia, že súvislejšími lesmi stali sa najskôr v jeho duchu. Ako celistvé zrodili sa najsamprv v jeho ume, osvietenecky ustarostenom pre vec zeme a ľudí. A pokiaľ nevyrástli a nepokryli krajinu, vyzerala inak ako dnes. Takto, v zime, dodajme, vládol v nej nedostatok dreva, ľudia sa hriali pri peciach, v ktorých horeli zväčša kukuričné šúľky, slama, trus." A ďalej: "Lesy rástli. A ako rástli do výšky a mohutneli - šíriac sa potom aj vlastnou vôľou života, s húževnatosťou im vlastnou, priam s nezmieriteľnosťou, akú takmer nepoznajú iné lesy - tak bolo viac čerstvého povetria. Aj ticha, lebo menej divých a ničím nie hatených južných vetrov, ktoré majú záľubu vynášať prach z južných ciest a dolnozemských polí až na nebesia. A bolo sa kde ukryť pred páľavami. Začalo častejšie pršať. Zvýšili sa úrody. Zdvihli hladiny potokov a riek, zjavilo sa v nich viac rýb, a mohli byť aj väčšie, a na hladinách viac vtáctva, husí a kačiek. A keďže bolo viac tráv, bolo aj viacej statku, v lesoch zveriny, na mladom agáte sa mohlo vychovať viac zajačikov."
Tento opis radikálnej zmeny pomerov, danej tvorivým počinom človeka, by bol Samuelovi Tešedíkovi iste blízky. Veď bol autorom diela "Uhorský roľník, čo je a čím by mohol byť" (1784) a projektu "regulovanej" dediny, akejsi dolnozemskej Utópie. Na rozdiel od autorov ostatných utópií dokázal nemálo zo svojich predstáv aj uskutočniť. Vo vlastnom životopise napísal: "Chcel som odhaliť pramene ľudskej biedy. Poukázal som na ne a pokiaľ sa to dalo, usiloval som sa ich odstrániť."
Samuel Tešedík sa narodil 20. apríla 1742 v Alberti v Peštianskej stolici, kde bol jeho otec, rodák z Púchova, farárom slovenských prisťahovalcov. Keď sedemročný Samuel osirel, matka, bratislavská Nemka, sa s ním vrátila do svojho rodného mesta. Po absolvovaní miestneho evanjelického lýcea odišiel na kalvínske kolégium do Debrecína. Teológiu, prírodné vedy a medicínu študoval na univerzitách v Erlangene, Jene, Drážďanoch a v Halle. Pôsobili naňho významní učenci tej doby a rovnako aj rodiaci sa kapitalistický ruch nemeckých miest. Vôbec najväčší vplyv mal naňho J. A. Komenský, menovite jeho reč O vzdelávaní občanov, ktorú predniesol v roku 1650 v Šarišskom Potoku. Tešedík ju, mimochodom, v roku 1781 znovu vydal.
Po návrate zo štúdií v roku 1766 bol krátky čas kaplánom v Šuranoch, než sa stal pomocným farárom na fare Mateja Markoviča. S jeho dcérou sa oženil a v Sarvaši zostal až do svojej smrti v roku 1820, hoci jeho aktivity ďaleko presiahli mesto i región. Tešedík pôsobil aj ako člen Kráľovskej školskej komisie v Bratislave, ako dekan, teda školský inšpektor v Békešskej stolici. Zakladal školy v rôznych mestách Uhorska, o čosi podobné sa pokúsil aj v Rusku. Zalesňoval rozsiahle oblasti... Po celý život propagoval jozefínske reformy a všemožne sa snažil modernizovať zaostalé pomery, ktoré okolo seba videl.
Vo svojom diele "Uhorský roľník, čo je a čím by mohol byť" rozpoznal okrem iného aj postupujúcu krízu feudálneho systému: "Od roľníka nemožno požadovať a očakávať usilovnosť a hospodárnosť, dokiaľ nemá akoby (quasi) vlastné pole..." Návrh kvázivlastníctva bol v tom čase odvážnou víziou. Druhú časť knihy venoval Samuel Tešedík podrobnému návrhu ideálnej, "regulovanej" dediny.
V roku 1779 založil Samuel Tešedík v Sarvaši Institutium oeconomicum (do slovenčiny je názov tradične prevádzaný ako Poľnohospodársko-priemyslový inštitút), spájajúci teoretickú a praktickú prípravu. To bolo v Uhorsku nóvum. Na vybudovanie budovy školy vynaložil Tešedík aj vlastné prostriedky. Založil ju pre deti poddaných v snahe vychovať z nich dobrých poľnohospodárov a gazdiné, ako i dedinských učiteľov, ktorí by potom šírili poľnohospodársku osvetu. Na trojtriednej škole sa vyučovalo aj v slovenčine. Už v roku 1780 vydal Tešedík "Knižečku k čítaní a k prvním začátkům školských dítek". Ak nerátame Doležalovu Abecedu, bola to vôbec prvá slovenská detská kniha. Po desiatich rokoch mal inštitút už 991 žiakov, ktorí prichádzali z celého Uhorska. Tešedík sa stal autoritou a jeho inštitút bol považovaný za "matku alebo vzorovú školu" pre celé uhorské školstvo. Menovite boli týmto inštitútom inšpirované také školy ako Georgicon, ktorý založil v roku 1979 v Keszthely gróf Festetich na výchovu správcov pre veľkostatky maďarskej aristokracie. Napriek obrovskému úspechu a prestíži však Tešedíkova škola v roku 1806 kvôli nedostatku finančných prostriedkov zanikla.
Samuel Tešedík využil svoju autoritu aj na vydanie diela "Dvanásť paragrafov o uhorskom školstve". Žiadal spojenie teórie s praxou i to, aby školy mali knižnice, zbierky učebných pomôcok, pozemky a dielne. Tešedík stihol napísať aj niekoľko zásadných diel z oblasti poľnohospodárstva a štátnej správy.
Ide o jednu z najvšestrannejších osobností slovenskej histórie. O utopistu, utópie ktorého sa ukázali ako reálne...
11.12.2008