Slovenka, čo ľuďom hľadá prácu


Martina Lubyová je šéfkou Medzinárodnej organizácie práce v Moskve.

Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy našich úspešných rodákov.

Jej prvé kroky zo Slovenska viedli do Amsterdamu a Rotterdamu, dnes má "pod palcom“ pracovný trh v Strednej Ázii či na južnom Kaukaze. Úspešná Slovenka Martina Lubyová je totiž šéfkou Medzinárodnej organizácie práce pre východnú a strednú Európu a Strednú Áziu so sídlom v Moskve. "Pracujeme v desiatich krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Úrad pomáha rozvíjať medzinárodné štandardy v oblasti práce, zamestnanosť, sociálne zabezpečenie a sociálny dialóg v tejto oblasti,“ hovorí 42-ročná rodáčka z Bratislavy.

Švejnar ako školiteľ
Úspešnej kariére však predchádzali roky tvrdej práce, a najmä štúdia. "Keď som v roku 1991 končila štúdium biofyziky v Bratislave, čoraz viac sa otvárali nové možnosti štúdia v zahraničí. Na nástenke v škole sme našli oznam, že v Prahe sa otvára doktorandské štúdium ekonomiky v angličtine "západného typu“. Nábor robili najmä medzi absolventmi technických škôl, pretože americké ekonomické doktorandské štúdium vyžaduje značné znalosti z odborov ako matematika, štatistika či ekonometria,“ hovorí Lubyová. Skúšky sa jej podarilo zložiť natoľko úspešne, že dostala štipendium. K tomu ešte zaradila externé štúdium práva v Bratislave. "Dva roky som trávila presunmi vo vlakoch Hungaria a Balt Orient. Našťastie už vtedy boli notebooky, takže som sa zatvorila do kupé a pracovala som.“

V Prahe ju k špecializácii na ekonomiku trhu práce a sociálnu oblasť viedla veľká motivácia. "Ovplyvnil to môj prvý školiteľ Jan Švejnar a jeho, žiaľ, nedávno zosnulá manželka Kathy Terrell,“ hovorí Lubyová. Švejnar patrí v Česku i v Amerike, kde prevažne žije, k ekonomickým špičkám. V posledných prezidentských voľbách v Česku sa uchádzal aj o post prezidenta, porazil ho však Václav Klaus.

Lubyová vďaka tomuto štúdiu patrila do prvej generácie "východných“ ekonómov s americkým PhD., čo jej otvorilo dvere do medzinárodných inštitúcií. "Moja cesta
ešte počas štúdia viedla najskôr na Tinbergenov inštitút v Amsterdame a Erazmovu univerzitu v Rotterdame, kde som pracovala na výskume potrebnom na doktorandúru. Po návrate do Prahy som dostala zmluvu do OECD v Paríži, kde som pracovala na odbore zamestnanosti, trhu práce a sociálnej oblasti.“

V roku 1995 sa vrátila domov, okrem práce v Prognostickom ústave Slovenskej akadémie vied prednášala na Ekonomickej univerzite. "Podarilo sa mi dotiahnuť štúdium na právnickej fakulte, dorobila som slovenské PhD. Bolo to obdobie, keď sa začínal dopyt po novej ekonomickej analýze, vznikali nové inštitúcie a nadácie. Mnohí ekonómovia odchádzali do politiky. 90. roky v ekonomickej vede na Slovensku mali naozaj neopakovateľnú atmosféru.“

India ako dobrá škola
Po piatich rokoch však jej kroky smerovali opäť za hranice Slovenska. Prácu dostala v OSN v Medzinárodnej organizácii práce, známej pod skratkou ILO, a to priamo v indickom New Dillí. "Začínala som na pozícii experta pre rozvoj zamestnanosti v úrade pre južnú Áziu. Musela som sa preladiť na profil rozvojového ekonóma, ale aj naučiť sa prispôsobiť sa prostrediu, kde sa oveľa väčší dôraz kladie na hierarchiu a úctu, kde sa naša západná súťaživosť a presadzovanie vlastných schopností mohli pokladať skôr za prejav istej neúcty a nepochopenia miestnych pomerov. Videla som aj na priateľoch a známych, že nekládli až taký dôraz na individuálne potreby, skôr museli zapadnúť do istého spoločenského vzorca, aby mohli úspešne prežiť. Na rozdiel od nás sa nesnažili vytýčiť si svoj osobný cieľ a dosiahnuť ho za každú cenu.“

Postupne sa v rámci organizácie vypracovala na senior špecialistu a prešla do úradu v Moskve, kde sa vlani stala riaditeľkou Úradu pre východnú Európu a Strednú Áziu. "Okrem Ruska a Bieloruska pracujeme v Arménsku, Azerbajdžane, Gruzínsku, Kazachstane, Uzbekistane, Kirgizsku, Tadžikistane či Turkménsku. Sú to všetko fascinujúce krajiny, ktoré sa po rozpade sovietskeho impéria vydali vlastnými cestami. Ľudia sú tu veľmi srdeční, pri stretnutí vládne úctivosť a pohostinnosť väčšia, na akú sme zvyknutí v strednej Európe.“

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

30.03.2010

Zdroj: http://hnonline.sk/svet/c1-42041280-slovenka-co-ludom-hlada-pracu