Anketa
Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
44% | |
Voľby internetom | |
15% | |
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
13% | |
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
20% | |
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
9% | |
Počet hlasujúcich: 18773 |
Michal Giboda: Rozhnevaný parazitológ
Rodisko: Štefanovce na východnom Slovensku. Súčasné bydlisko: Rudolfov neďaleko Českých Budějovíc. Posledné zamestnanie: Caguas v Portoriku. Nevšedné kóty v nevšednom živote nevšedného človeka s - akože inak? - nevšednou profesiou.
S tropickým parazitológom, emeritným docentom RNDr. Michalom Gibodom, CSc. sme sa po prvý raz stretli pred pár rokmi na Dňoch slovenskej kultúry v Českých Budějoviciach. Znovu sme prišli do kontaktu v súvislosti s mimoriadne zaujímavým seminárom "Dialóg vedy s umením", ktorý sa jeho zásluhou uskutoční v juhočeskej metropole 14. júna. Michal Giboda, vedec na dôchodku, ktorý však stále učí deti cudzincov na Townshend International School v Hlbokej nad Vltavou, založil aj občianske združenie s rovnakým názvom ako pripravovaný seminár. Na jún dal dohromady zaujímavú skupinu vedcov, výtvarníkov a ďalších ľudí, ktorí budú na seminári prednášať či vystavovať. Ocitol sa medzi nimi aj spoluautor tohto rozhovoru, ktorý tak má jednu zo vzácnych príležitostí uplatniť svoju kvalifikáciu teoretického fyzika.Už názvy niektorých prednášok sľubujú zážitok: "Poézia vedeckej informácie" (Gustáv Murín, biológ a spisovateľ, prezidet Slovenského centra PEN International), "Príliš chytrí pre obálku na kriede" (Marie Šotolová, riaditeľka Českého rozhlasu České Budějovice s prírodovedným vzdelaním) či "Kde je pôvod krásy slnečníc (alebo červa)?" (Andreas Ruppel, vedec a sochár z Univerzity v Heidelbergu) ... Čo vlastne Michala Gibodu k týmto aktivitám a vlastne na celú jeho púť priviedlo?
Zvolili ste si v našich končinách neobvyklú špecializáciu. Dá sa jednoducho zhrnúť, čomu ste sa venovali?
- Parazitológia je o dvoch elementoch - parazit a človek. Väčšina bádateľov sa venuje parazitovi, študujú jeho "nožičky a chĺpky". Mňa zaujímala interakcia medzi parazitom a človekom. K špecializácii na trópy som sa prepracoval postupne, najskôr vlastne cez vyšetrovanie zahraničných študentov. V tejto oblasti bolo veľa neznámeho, je to stále veľké dobrodružstvo.
Do roku 1999 ste pracovali šesť rokov v Portoriku, predtým ste boli tiež stále na cestách. Vrátili ste sa vlastne na dôchodok. Čím to, že si nedoprajete zaslúžený odpočinok?
- Vrátil som sa, počúval rádio a sledoval televíziu a bol permanentne rozčúlený. Pýtal som sa sám seba: O čom to tu je? Prečo sa nikde neposkytujú informácie, ktoré sú relevantné? Všade samé spomienky babičiek na to, o aký kábel zakopla pri nakrúcaní, samé nepodstatnosti, ba i zjavné nezmysly rôznych pavedcov. Musíme sa vážne pýtať, odkiaľ čerpá dnešný Čech (alebo Slovák, v tom nie je rozdiel) informácie pre formovanie svojich postojov, kde získava informácie o stave vedy, trendoch v umení alebo filozofii. Ako kultúrne celebrity sa prezentujú televízne rosničky, vedci dostávajú úplne minimálny priestor...
Je to podľa vás špecifikum našich krajín? Virtuálna realita budovaná najmä televíziou si žiada, aby sa hovorilo takpovediac v titulkoch, aby sa všetko redukovalo na jednoduchú vetu, nanajvýš dve. Filozofi hovoria o banalizácii verejného priestoru.
- To je, samozrejme, pravda. Čo dnešné "auditórium" nedokáže pochopiť v priebehu dvadsiatich sekúnd, o to stráca záujem. David Shi z Furmanovej univerzity v Južnej Karolíne hovorí, že Američania stratili schopnosť spomaliť životné tempo a že nič, čo trvá dlhšie, čo vyžaduje úsilie a čakanie, im dnes nestojí za to. Na druhej strane, v rozvinutom svete predsa len existuje široké spektrum médií, z ktorých mnohé sú hodnotné. U nás to prakticky absentuje.
Zvlášť nápadný je nezáujem našej verejnosti o vedu...
- Ak sa spýtate Američana, či dať peniaze radšej do vedy alebo do umenia, odpovie, že do vedy. Čech sa k tomu postaví práve naopak. Skoro sa vnucuje kacírska otázka, či existuje etnická alebo národná preferencia vedy pred umením a naopak. Či je Slovanom bližší humanizmus umenia než exaktnosť vedy.
Treba však povedať, že aj vedci u nás veľmi podceňujú prezentáciu svojich výsledkov, ich popularizáciu. Rozšírený je tiež omyl, že umeniu môže rozumieť každý. Bohužiaľ sa k nemu tiež skoro každý vyjadruje. Pritom je však umenie vo svojej vrcholnej polohe rovnako zložité ako veda, sú to dve najvyššie méty jednej kultúry, sú založené na rovnakej kreativite a spoločné je im aj to, že nemajú hraníc, že ich stále rozširuje človek, hnaný rovnakou túžbou po poznaní. V USA a ďalších krajinách sa dokonca začalo formovať voľné zoskupenie ľudí s talentom umeleckej i vedeckej tvorivosti, ktorí chcú budovať "tretiu kultúru", prekonávajúcu dvojcestné členenie na umenie a vedu. K tomuto trendu chce prispieť i naše občianske združenie "Dialóg vedy a umenia" a rovnomenný seminár.
Je nesporné, že kto videl snímky z elektrónového mikroskopu, matematicky modelované fraktály a ďalšie vedecké objekty, zažil i umelecký zážitok. Že krása a funkčnosť úzko súvisia aj v biológii. Prehliadanie vedy však môže mať i vážne ekonomické dopady...
- Samozrejme. Dnešná moderná ekonomika je založená na znalostiach a poznatkoch vedy, výrazný je presun tvorivej činnosti do oblasti takzvanej "novej ekonomiky".
Alan Greenspan, šéf americkej centrálnej banky, to v roku 1996 vyjadril lapidárne. Povedal, že výkonnosť USA meraná vo fyzických, naturálnych jednotkách, napríklad tonách, sa približne rovná ekonomickému výstupu z doby pred sto rokmi. Avšak, ako dodal, v peňažnom vyjadrení je tento výstup - v stálych cenách - viac než stonásobkom výstupu konca 19. storočia. Jednoducho, zhrnul, namiesto objemných, ťažkých materiálnych statkov produkujú dnes USA služby a nehmotné statky.
To všetko je výsledkom nástupu nových technológií. Je to obrovská schizofrénia, že ľudia dnes v každom momente užívajú celý rad výdobytkov vedy, súčasne sa však o ňu nezaujímajú a majú k nej často negatívny vzťah. Ak je dnes celé fungovanie spoločnosti, vrátane ekonomiky, založené na informáciách a ak u nás relevantné informácie takmer absentujú, predstavuje to vážnu hrozbu.
RNDr. Michal Giboda, CSc. sa narodil v roku 1938 v Štefanovciach. Vyštudoval najskôr aprobáciu biológia, telesná výchova, na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave (1960), neskôr systematickú a ekologickú zoológiu na Univerzite Komenského (1968). Pracoval ako asistent na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (1962-64), vedúci parazitologického laboratória a neskôr oddelenia parazitológie na Krajskej hygienickej stanici v Košiciach (1964-81), vedúci Národného referenčného laboratória pre Slovensko (1978-81), v rôznych funkciách v Inštitúte parazitológie ČSAV v Českých Budějoviciach (1981-93), Assistent Professor a neskôr Associated Professor (docent) a vedúci katedry na San Juan Bautista School of Medicine Caguas v Portoriku (1993-99). Od roku 2000 učí popri dôchodku na Townshend International School v Hlbokej nad Vltavou. Absolvoval mnohomesačné výskumné pobyty v Kambodži (celkovo takmer dva roky), na Kube, v Južnom Jemene, Laose a v Kanade. Je autorom 87 vedeckých publikácií, z toho 70 cudzojazyčných, získal celý rad domácich i zahraničných ocenení. Je ženatý, má syna.
09.05.2002