Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18688 | |
Slovák, ktorý ničí prírodných teroristov
Náš úspešný mikrobiológ Rudolf Toman hľadá v medzinárodnom tíme liek proti Q horúčke.Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy úspešných Slovákov.
Severná Kórea, Filipíny, Spojené štáty americké alebo Vietnam. To je len niekoľko štátov, ktoré slovenský biochemik a mikrobiológ Rudolf Toman počas svojej úspešnej kariéry pracovne navštívil, aby získal alebo, naopak, odovzdal svoje vedomosti z biochémie a mikrobiológie. Momentálne sa so svojimi európskymi kolegami snaží zistiť, ako ľudstvo dokáže úspešne čeliť nebezpečnej Q horúčke, ktorú spôsobuje baktéria koxiela. "Má to vo svete jednu z prioritných úloh. Baktéria sa radí do bioteroristických zbraní kategórie B. Šíri sa ľahko vzdušnou cestou, udržiava si životaschopnosť po niekoľko rokov a môže v podstatnej miere znefunkčniť ľudský organizmus. Predstavuje pre armádu aj civilistov mimoriadne bezpečnostné riziko,“ hovorí pre HN Toman.
Armáda pri výskume pomáha
Toman svoju kariéru začal v Chemickom ústave Slovenskej akadémie vied. Jeho kroky však smerovali postupne k biochémii a mikrobiológii. "Viac ma priťahoval biomedicínsky výskum, má to väčší dosah na ľudí aj na získavanie finančných prostriedkov.“ Okrem slovenských škôl mal pritom možnosť si rozšíriť svoje vedomosti aj na univerzitách v Ohiu a Georgii v USA či Helsinkách. Aj vďaka tomu sa dnes podieľa na významných medzinárodných projektoch, prioritu má pritom už spomínaná Q horúčka. Na jednom z nich pracuje 22 svetových inštitúcií - zo Slovenska, z Čiech, sú tam ľudia z Nemecka, Holandska, Španielska, Veľkej Británie, zo Švédska, z Francúzska, Talianska, Belgicka, Luxemburska, Kanady a ďalší. "Dobre sa nám spolupracuje s Čechmi, s tými si veľmi dobre rozumieme. Veľmi dobrí sú tiež Nemci, sú maximálne spoľahliví, takisto ako Holanďania, Belgičania a Švédi.“ Hlavnou úlohou výskumníkov je rýchla a jednoznačná detekcia tejto vysoko infekčnej baktérie spojená s účinnou diagnostikou Q horúčky a profylaxiou voči nej. "Zaoberáme sa takmer výlučne infekčnými baktériami tretieho stupňa biologickej ochrany, sú všetky vysoko infekčné. Tento výskum robíme aj spolu s Mikrobiologickým ústavom Bundeswehru v Mníchove, pretože predstavuje mimoriadne bezpečnostné riziko. Uskutočnili sa aj simulačné štúdie v Spojených štátoch s cieľom zistiť infekčný potenciál koxiely, keby sa rozprášila pri bioteroristickom útoku v mestských aglomeráciách,“ hovorí Toman. Len na porovnanie - do kategórie A biologických zbraní sa radí napríklad antrax, mor alebo ovčie kiahne.
Q horúčku osobne poznajú aj Slováci či Česi. "Objavila sa už v minulosti na Slovensku aj v Česku. Infekčná baktéria sa sem "importovala“ napríklad do textilného závodu v severných Čechách vo vlne privážanej z Afganistanu. Infekcia sa šíri vdýchnutím infekčného aerosólu, nadýchnete sa a už máte baktériu v sebe,“ dopĺňa Toman. V poslednom čase sa výrazne zvýšil počet zaznamenaných prípadov Q horúčky aj vo vyspelých štátoch západnej Európy. "V súčasnosti spolupracujeme s belgickými výskumníkmi na riešení problému výskytu Q horúčky u väčšieho počtu zamestnancov jednej továrne v ich krajine, kde spracúvajú vlnu a srsť najmä oviec a kôz dovážanú z Ázie“.
Vtáčia chrípka neustúpila
Rovnako sa Toman so svojím pracovným kolektívom podieľa aj na výskume známej vtáčej chrípky. "Aj keď momentálne táto problematika trochu opadla, nemôžeme to zanedbať a musíme byť na ňu pripravení. Aj preto, že mnohí odborníci sa obávajú, že by mohlo dôjsť k takej situácii ako v prípade takzvanej španielskej chrípky, ktorá na začiatku minulého storočia bola príčinou úmrtia desiatky miliónov ľudí. Skúmame, ako ľudské pľúcne bunky
reagujú po infekcii s H5N1 vírusom, čo sa s nimi deje, čo všetko sa mení, teda mechanizmy priebehu infekcie,“ dodáva Toman. Na výskume spolupracuje s 11 európskymi inštitúciami, napríklad aj s Grékmi či Španielmi.
Spolu s Japoncami zase riešil problém infekcií chlamýdiami, ktoré v krajinách severnej Afriky a Ázie spôsobujú chronický hnisavý zápal očných spojiviek, ktorým trpí odhadom pol miliardy tamojších obyvateľov. Veľký problém predstavujú aj pre Európanov, kde v súčasnosti sú príčinou najčastejšie sa vyskytujúceho pohlavne prenosného ochorenia. Chlamýdie je ťažké poraziť, aj keď sa liečia silnými antibiotikami, infekcia pretrváva.
Kto je Rudolf Toman
Narodil sa v Bratislave v novembri 1944. Vyštudoval Strednú priemyselnú školu chemickú a potom Chemickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V roku 1995 získal titul doktor vied vo vednom odbore mikrobiológia. Dnes patrí k popredným svetovým odborníkom v oblasti výskumu nákaz rickettsiového a chlamýdiového pôvodu. Je autorom a spoluautorom 116 vedeckých prác v renomovaných medzinárodných časopisoch a autorom alebo spoluautorom v 24 patentoch a autorských osvedčeniach. Za svoju činnosť získal viaceré domáce a medzinárodné ocenenia.
Katarína Šimurková : 24.02.2009
Zdroj: http://hnonline.sk/svet/c1-34669930-slovak-ktory-nici-prirodnych-teroristov
