Slovák, čo sa za nás bil na Západe


Dlhoročný redaktor Rádia Slobodná Európa založil v Rakúsku vlastný exilový rozhlas.

Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy úspešných Slovákov.

Jeho hlas poznali všetci, ktorí v komunistickom Československu počúvali zakázané vysielanie Rádia Slobodná Európa. Ako Michal Lošonský už viac ako pol storočia píše úspešné rozhlasové hry a v zahraničí zbiera slovenské umenie. Snímka: archívmladý filmový režisér ušiel pred viac než polstoročím do Rakúska, kde namiesto vysnívaného nakrúcania filmov začal bojovať za slobodu v rodnej krajine.

Popritom napísal niekoľko úspešných rozhlasových seriálov i hier, a dokonca spolu so skupinou slovenských emigrantov založil vlastné exilové rádio. "Moja činnosť sa nepáčila komunistickému vedeniu v Československu. Nasadili na mňa viacero eštebákov, ktorí sa ma dokonca pokúsili z Rakúska uniesť. Prišli ako športovci či utečenci, nejeden z nich však mal na nose napísané, že je to agent alebo udavač. Ja som bol vždy dostatočne opatrný, aj keď niekoľko mojich kamarátov a kolegov skutočne uniesli,“ hovorí dramatik, spisovateľ a rozhlasový redaktor Michal Lošonský.

Útek z klietky
Lošonský, ktorý sa narodil v roku 1925 v Malých Brestovanoch pri Trnave, mal všetky ambície stať sa úspešným umelcom. Už ako študent pôsobil v trnavskom divadle. Neskôr založil divadelný krúžok a vo voľbách v roku 1946 sa zapojil do kampane Demokratickej strany. Práve jeho protikomunistické zmýšľanie mu o tri roky neskôr narobilo veľa problémov. Po vyhodení z vysokej školy veľmi na výber nemal. "Angažoval som sa v katolíckom podzemí a keď boli útoky na aktivistov čoraz prudšie, musel som odísť do Rakúska, lebo to vyzeralo, že každú chvíľu skončím vo väzení,“ spomína na svoje životné rozhodnutie
Lošonský.

V Rakúsku sa okamžite pustil do boja proti komunistickému režimu v Československu. "Spolu s ďalšími Slovákmi, ktorí mali lásku k vlasti a dostatok odvahy na boj, sme založili rádio Biele légie. To vysielalo do Československa z rakúskeho Riedu. Tam sa po čase vďaka nášmu vysielaniu hádam každý naučil po slovensky a poznal pesničku Kto za pravdu horí, ktorú sme púšťali na začiatku každého vysielania,“ tvrdí Lošonský.

Po stopách Slovákov
V Rakúsku začal používať meno Želiar, aby svojej rodine doma na Slovensku nerobili jeho aktivity problémy. V polovici 50. rokov sa začala jeho spolupráca s Rádiom Slobodná Európa, ktorá trvá prakticky dodnes. "Mám doma stovky listov od poslucháčov, niektorí mi písali, že si bez môjho príhovoru už nevedia večer ani predstaviť,“ dodáva Lošonský. Už menej ľudí však vie, že napísal aj množstvo rozhlasových seriálov, ale aj kníh o našich rodákoch v zahraničí. "Vydal som sa napríklad po stopách Milana Rastislava Štefánika, Martina Kukučína či Petra Rovnianka.“

Za Slovensko Lošonský "bojuje“ aj dve desaťročia po páde železnej opony. Stále žije v Tirolsku, po celej Európe však zbiera staré slovenské umenie a vôbec všetko, čo nejako súvisí so Slovenskom. Podľa vlastných slov netušil, že za hranicami objaví toľko diel s obrovskou hodnotou. "Mám z toho už peknú zbierku, v septembri ju vystavím v Trnave. Je tam ľudové umenie, starožitnosti i obrazy,“ uzatvára Lošonský.

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Pavel Novotný : 12.05.2009

Zdroj: http://hnonline.sk/svet/c1-37055460-slovak-co-sa-za-nas-bil-na-zapade