Slovák medzi ropnými miliardármi


Firma Martina Vaľovského organizuje v Dubaji a Indii konferencie pre najbohatších biznismenov sveta.

Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy úspešných Slovákov.

Michalovce, Bratislava, Budapešť, Dubaja Bangalore. Taká bola doterajšia cesta úspešného michalovského rodáka Martina Vaľovského. Dnes v Indii a Spojených arabských emirátoch riadi spoločnosť, ktorá organizuje konferencie pre najbohatších biznismenov z oblasti telekomunikácií, ropného a plynárenského priemyslu i bankovníctva.

Počas štúdia na Trenčianskej univerzite Vaľovský ani netušil, že ho práca zavedie tam, kde je dnes. "Vedel som len, že chcem veľa cestovať a mať slobodu v rozhodovaní. A základným cieľom pre mňa bolo nejsť do Bratislavy.“

Škola života
Slovenskej metropole sa však nakoniec aj tak nevyhol. Po skončení školy sa zamestnal v spoločnosti Jacob Fleming v Bratislave. "Začínal som na pozícii sales executive, mal som na starosti predaj konferencií.“

V Bratislave sa však dlho nezdržal. Už o rok a pol sa v rámci spoločnosti naskytla pre neho nová príležitosť. V Budapešti rozbiehali pobočku, ktorú dostal na starosť. "Ako sa hovorí - hodili ma do vody. Mal som málo skúseností, v Bratislave som sa za ten krátky čas stihol vypracovať len na tím lídra a mal som pod sebou dvoch ľudí. To boli všetky moje skúsenosti z riadenia ľudí,“ hovorí Vaľovský.

Dva roky tvrdej práce v Maďarsku však znamenali pre mladého Slováka ďalší postup - z Budapešti sa presunul priamo do Dubaja. "Pôvodne som tam odchádzal len na pol roka. Naša pobočka veľmi nefungovala a majitelia sa rozhodli vymeniť vedenie. Vybrali si mňa. Mojou úlohou bolo postaviť ju na nohy, alebo zavrieť.“

Vzhľadom na obmedzené ľudské aj časové zdroje potreboval vtedy stratégiu, ako na trhu pri silnej konkurencii rásť. Jedinou možnosťou bolo otvorenie outsourcingového centra, aby dokázal znížiť náklady. Voľba padla na Indiu. "Priznám sa, že to bol pre mňa krok do neznáma. Už Dubaj bol pre mňa nová kultúra, noví ľudia, veľa problémov, s ktorými som sa nikdy predtým nestretol. Pobočku som otváral spôsobom, že som si kúpil letenku do troch indických miest, najskôr som sa túlal po krajine, aby som zistil, aké to tam je, ako to funguje.“ Voľba nakoniec padla na Bangalore.

Dnes je pre 29-ročného úspešného Slováka domov niekde na polceste medzi Dubajom a Bangalore, spolu šéfuje viac ako 150 ľuďom. Organizuje konferencie pre telekomunikácie, finančný sektor, ropný a plynárenský priemysel, od menších tréningov a workshopov až po konferencie pre 500 ľudí. "Výhoda bola, že keď sa začala hospodárska kríza, tak som dostal voľnú ruku, pretože sme mali v Európe dosť problémov. Stali sme sa samostatnou firmou, začali sme prenikať aj na ázijské a africké trhy, dokonca sme pozerali po Spojených štátoch.“

Pracovný rasizmus
Rozdielnosť kultúr aj v pracovnom vzťahu však občas dáva veľmi zabrať. "Napríklad v Indii je bežná veľká fluktuácia ľudí. Konajú často spontánne, bežne odídu z práce z jedného dňa na druhý aj bez toho, aby si zobrali výplatu. Na druhej strane však nemáte problém ich dostať k tomu, aby robili 12 až 14 hodín denne bez toho, aby chceli preplatiť nadčasy, im vôbec nenapadne si to pýtať.“

V emirátoch zase funguje akýsi pracovný rasizmus. "Ak ste biely, máte vyšší plat ako zamestnanec s tmavou pleťou. Je to smutné, ale je to tak. To isté vzdelanie, tá istá pozícia, tie isté skúsenosti, a výplata môže byť výrazne rozdielna. Závisí to aj od odvetvia, ale najdrahší sú tu Európania, ľudia zo Spojených štátov, za nimi sú Arabi, potom je veľká medzera a za ňou je India a Pakistan. Vychádza to aj z toho, že ich je tam veľmi veľa.“

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

Katarína Šimurková : 01.12.2009

Zdroj: http://hnonline.sk/svet/c1-39260930-slovak-medzi-ropnymi-miliardarmi