Elena Maróthy-Šoltésová


11. februára 1939, zomrela v Martine prozaička, jedna z najvýznamnejších spisovateliek slovenského realizmu, Elena Maróthy-Šoltésová, ktorá významne zasiahla nielen do slovenskej literatúry, ale aj do rozvoja slovenského ženského hnutia.

Narodila sa 6. januára 1855 v Krupine v rodine štúrovského básnika a evanjelického farára Daniela Maróthyho. Ako dvadsaťročná sa vydala za martinského obchodníka Ľudovíta Michala Šoltésa a presťahovala sa do Martina, kde žila až do svojej smrti v roku 1939. Po narodení dcéry Elenky a syna Ivana začala písať knihu spomienok a zápiskov pod názvom „Moje deti“ – ide asi o jej najznámejšie a vrcholné literárne dielo. Sú to zápisky zo života slovenskej meštianskej rodiny, ktoré zaujmú nielen vyznaním materinskej lásky, ale aj zobrazením detí v ich vývoji a v rozvoji ich osobnosti. Kniha zožala veľký úspech a preložili ju do viacerých európskych jazykov.

Elena Maróthy-Šoltésová sa v Martine zapojila do verejnej činnosti, ako prvá si všímala postavenie ženy v spoločnosti a vo verejnom živote. Bola poprednou predstaviteľkou ženského spolku Živena a neskôr aj zakladateľkou časopisu nesúceho rovnaký názov. Organizovala emancipačné, kultúrne a sociálne hnutie slovenských žien.

V literárnej tvorbe sa usilovala o realistické stvárnenie skutočnosti. Debutovala novelou Na dedine, ktorá vyšla v Slovenských pohľadoch. Svoje predstavy o riešení slovenskej otázky a celoživotné ideály vyjadrila v ”ideálnorealistickom” románe Proti prúdu. Mimoriadne cenné sú literárnokritické úvahy, v ktorých hodnotila tvorbu spisovateľov, najmä Boženy Slančíkovej-Timravy. Súborne vyšli pod názvom Pohľady na literatúru.

las

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

11.02.2010