Cestovná mapa pre slovenský svet


    Rôzne plány medzinárodného spoločenstva, s hlavičkou OSN alebo bez nej, bývajú v ostatnom čase s obľubou nazývané cestovnými mapami. Pre Blízky východ, pre Kosovo...
     No a dá sa povedať, že teraz sa rodí akási cestovná mapa pre slovenské zahraničie, či slovenský svet, alebo ako chcete hovoriť zhruba dvom miliónom Slovákov, žijúcich v zahraničí. Táto cestovná mapa má formu koncepčného materiálu s názvom „Štátna politika starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí (strednodobý časový horizont do roku 2015)“. Pripravuje ho Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci aj so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Po predložení vicepremiérom Dušanom Čaplovičom by ho mala schváliť vláda, pričom už v tejto chvíli sa materiál konzultuje s parlamentom, reprezentovaným príslušnou komisiou zahraničného výboru.
    Je to veľmi významná vec. Alebo by mohla byť, ak príležitosť nepremárnime, a naopak plne využijeme. Ide o zámer prijať po prvý raz v dejinách Slovenskej republiky strednodobú koncepciu vo vzťahu k slovenskému zahraničiu. Tento zámer vychádza aj z opakovaných dlhoročných požiadaviek svetového združenia a vôbec slovenského sveta. Je to historická príležitosť, aby štát pôsobil koncepčnejšie a s dlhodobejšími víziami, aby sa pomenovali priority a pilotné projekty.
    Dobrým východiskovým materiálom boli Tézy Štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí tak, ako boli predložené Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. Už doňho boli zapracované pripomienky jednotlivých krajanských spolkov. Materiál bol prerokovaný na konferencii a za hlavný súhrn podnetov na úpravu materiálu možno celkom prirodzene považovať závery a odporúčania konferencieMal som tú česť podieľať sa na formulovaní ich konečného znenia ako predseda pracovného predsedníctva konferencie. Svetové združenie Slovákov v zahraničí rozpracovalo následne podrobné stanovisko, podnety ktorého sa postupne zapracúvajú.
    Dôležité je, aby koncepcia jasne deklarovala, že slovensko-slovenské vzťahy sú dvojstranné a dvojsmerné, obojstranne výhodné, že nejde iba o starostlivosť Slovenskej republiky o slovenský svet, ale aj o prínos Slovákov žijúcich v zahraničí pre záujmy Slovenska. Veď slovenské komunity v zahraničí pracujú rôznymi spôsobmi v záujme Slovenska: aktívne propagujú Slovensko, prezentujú kultúru Slovenska a vytvárajú veľkú časť spoločnej integrálnej kultúry, propagujú turizmus; nadväzujú mnohoraké vzťahy, vrátane obchodných, organizujú rôzne finančné zbierky a podobne.
Koncepcia má akcentovať potrebu prioritne podporovať oblasť školstva, práce s deťmi a mládežou, ako aj tradičné kultúrne podujatia a publikačné projekty nadčasového významu. Svetové združenie odporúča zapracovať zámer novelizáciou volebného zákona čo najefektívnejšie zjednodušiť mechanizmus hlasovania slovenských občanov zo zahraničia a vytvoriť predpoklady na možnosť voliť elektronickou formou. Popri zachovaní krajanského vysielania Slovenského rozhlasu má koncepcia priniesť konkrétny mechanizmus, ako zabezpečiť blokové vysielanie vybraných pôvodných programov Slovenskej televízie do všetkých krajín, v ktorých žijú významné slovenské komunity. Medzi zámermi by nemalo chýbať vybudovanie Pamätníka a Múzea slovenského vysťahovalectva. Túto úlohu by mal podľa podľa svetového združenia na seba jednoznačne prevziať štát, teda malo by ísť o formulovanie štátnej úlohy. Združenie navrhlo tiež zapracovať zámer zriadiť na niektorej zo slovenských univerzít katedru dejín a života Slovákov žijúcich v zahraničí. To je iba niekoľko z mnohých tém, ktorých sa koncepcia dotýka.
Veľkou výzvou je spracovať konkrétne projekty výskumu a prezentácie dejín, života, jazyka, kultúry a migrácie Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s príslušnými vedeckými a kultúrnymi inštitúciami na Slovensku. SZSZ má rozpracované viaceré projekty. Napríklad plánuje výskum slovenského jazyka, ako ho používajú Slováci v zahraničí v rôznych krajinách. Výstupom výskumu by malo byť encyklopedické dielo, vydané Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra. Výskum je neodkladný vzhľadom na postupné vytrácanie sa jazyka vo viacerých komunitách. Rovnako důležitý je výskum literárnej tvorby Slovákov v zahraničí a vydávanie žánrových antológií v spolupráci s Literárnym informačným centrom, či vytvorenie etnografických máp území tradične obývaných Slovákmi v zahraničí, a to prioritne v elektronickej podobe, s doplňujúcimi textovými a obrazovými informáciami, dostupnými pri interaktívnej práci s mapami. Vzhľadom na obrovské počty Slovákov, čo odchádzajú do zahraničia za prácou a štúdiom je prioritný aj výskum súčasnej migrácie v spolupráci so Štatistickým úradom SR, vrátane rôznych sociologických markantov. Mimoriadne zaujímavou výkladnou skriňou nového prístupu by mohlo byť zriadenie siete galérií slovenského výtvarného umenia v zahraničí so stálymi zbierkami i periodickými výstavami.
Niektoré veci sa už realizujú. Vláda by v auguste mala schváliť navýšenie objemu grantového programu na krytie aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí na celkovú sumu 40 miliónov korún, už mnohokrát prisľúbenú na najrôznejších úrovniach. Kabinet by mal schváliť aj podporu zriadenia blokového vysielania Slovenskej televízie vo výške 20 milónov korún. Koncepcia by však mala načrtnúť aj víziu ďalšieho vývoja grantového systému – jeho priorít, spôsobu výberu projektov aj navyšovania jeho objemu. Treba zohľadniť, že v porovnaní s okolitými krajinami ako Poľsko či Maďarsko je slovenská podpora krajanov stále veľmi malá.
    Pre Slovákov v okolitých krajinách môže byť zaujímavý ešte jeden zámer. A to iniciovať dobudovanie siete bilaterálnych zmlúv o vzájomnej podpore národnostných menšín a s tým súvisiace zriadenie zmiešaných komisií Už existuje podobná Zmiešaná komisia Slovenskej republiky a Maďarskej republiky pre otázky kultúry a tlače a tiež Medzivládna slovensko-ukrajinská komisia pre otázky národnostných menšín, školských, kultúrnych a vedeckých stykov. Slovensko-poľská medzivládna komisia má iné zadanie, takže do budúcnosti je iste výzvou pokryť aj túto oblasť. Za týchto okolností je vznik podobnej česko-slovenskej komisie viac než prirodzený. Veď česko-slovenské vzťahy sú naozaj nadštandardné a vzájomné menšiny sú mimoriadne početné, Slováci v ČR sú druhou najväčšou slovenskou komunitou vo svete.
    Otázok, ktoré má cestovná mapa riešiť, je ešte veľa. Cieľ je však jasný. Spoločný prospech a vzájomná komunikácia všetkých Slovákov, či už žijú na Slovensku alebo kdekoľvek inde vo svete.

Vladimír Skalský
predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

27.09.2007