Životné jubileum najstaršieho kovačického matičiara


„Chceme a prajeme Vám, aby ste medzi nami ešte hodnú chvíľu pobudli, aby ste svojou láskou a dobrým srdcom ešte dlhý čas dokázali potešiť nás všetkých, ktorí Vás máme radi a ktorí Vám v tejto slávnostnej chvíli prajeme veľa zdravia, šťastia a lásky,“ prihovoril sa oslávencovi Martinovi Hriešikovi v pondelok 16. novembra 2009 Pavel Baláž, predseda Spomienkového strediska Jána Bulíka a podpredseda Matice slovenskej v Juhoslávii k deväťdesiatim narodeninám v súčasnosti najstaršieho kovačického mäsiara a matičiara. Pán majster Hriešik po šiestich triedach kovačickej základnej školy, navštevoval ešte od 1934. roku trojročnú učňovskú školu v susednej Debeľači. V jeho generácii boli tam vtedy aj iní Kovačičania, okrem iných ďalší mäsiar Ján Petrík, pekár Fero Toman a mlynár Paľo Košút. V tých rokoch začal byť činní aj v Sokolskej jednote, v Kovačici, ale i dnešnom Zreňanine. Roku 1937 sa stal aj členom Miestneho odboru Matice slovenskej v Kovačici a spolu so šesťdesiatkou ďalších Slovákov z Banátu vlakom cestoval na svoje prvé Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci. Do Petrovca sa z hložiansko-petrovskej železničnej stanice prepravili kočmi a vtedy čerstvý matičiar býval v rodine Čániovej, v strede mesta. Koncom tridsiatich mali už „na druhej ulici“ vlastnú klanicu a mäsiarstvo. Vo februári roku 1941 zakončil v Pančeve pán Hriešik dve majstrovské skúšky: jednu za mäsiara a druhú – a tú absolvoval ako jediný Kovačičan - za odborníka vo výrobe klobás. Po druhej svetovej vojne bol pán majster Hriešik súkromným mäsiarom, ale pracoval aj v mäsiarstve poľnohospodárskeho družstva. Pričinil sa i o rozvoj dediny, volili ho i za richtára, čo pre pracovné záväzky odmietol, ale bol dva mandáty a jeden rok, spolu deväť rokov, v dedinskej rade, neskôr i v rôznych komisiách, predovšetkým komunálnej a bol pri tom i za čias vyhlásenia prvého samozdanenia v Kovačici. Nemalé uznanie sa mu dostalo 31. decembra 1973 keď získal dekrétom prezidenta Tita Rad práce so zlatým vencom, vtedy veľké ocenenie „veľkej Juhoslávie“. Majster Hriešik bol aktívny aj v hasičskom spolku, bojovníckej organizácii a iných zduženiach, fungujúcich v jeho rodnej osade. Na dôchodku je od roku 1980, ale s výbornou pamäťou sleduje, radí, komentuje diania doma i za chotárom, občas sa na slávnostných zasadnutiach spolkov i zúčastní . Horlivým je čitateľom vojvodinských slovenských periodík: Hlasu ľudu, Národného kalendára a Roviny, nebráni sa učiť i ďalším technickým novotám. Čitateľom portálu Slovákov vo svete tento svieži deväťdesiatnik odkazuje, že „nie sú dôležité roky, dôležitejšie je zdravie!“ Tak veľa zdravia, pán majster Hriešik!

Text a foto: Ján Špringeľ

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

17.11.2009