Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8190 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2759 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2492 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3701 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1599 9%
Počet hlasujúcich: 18741

Rozhovor s predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí


Zahraničných Slovákov musia brať vážnejšie v Bratislave i v Bruseli
Martina Kaľavská, TASR

 V dňoch 31. októbra a 1. novembra sa v Bratislave uskutoční Valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ). Položili sme niekoľko otázok predsedovi tejto organizácie.

Aký bude program Valného zhromaždenia?
- Valné zhromaždenie je vrcholná udalosť v živote Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ). Schádza sa raz za tri roky a rieši najdôležitejšie otázky, týkajúce sa združenia, ktoré je strešnou organizáciou vyše stovky spolkov a inštitúcií slovenského sveta z 23 krajín. Medzi dôležité otázky patrí samozrejme určiť smerovanie a programové priority na ďalšie tri roky, ale aj zvoliť ľudí, ktorí združenie povedú.

Ako hodnotíte svoje doterajšie pôsobenie na poste predsedu Svetového združenia
Slovákov v zahraničí (SZSZ)?

- Je vždy zradné hodnotiť vlastné pôsobenie. Každopádne Svetové združenie Slovákov v zahraničí dosiahlo celý rad významných úspechov. Rozšírili sme členskú základňu, zriadili profesionálny sekretariát v centre Bratislavy, ktorý je k dispozícii členom, pomáha riešiť ich problémy a požiadavky, dáva zázemie pre ich schôdzky. Zriadili sme aj Čestné grémium SZSZ ako výkladnú skriňu slovenského sveta plnú významných a známych osobností a nadviazali úzke pracovné vzťahy so štátnymi orgánmi a ďalšími inštitúciami SR. Mám na mysli nielen bežnú komunikáciu, ale skutočnú kooperáciu, napríklad s podpredsedom vlády pre európske záležitosti, vzdelanostnú spoločnosť, ľudské práva a menšiny Dušanom Čaplovičom, zmluvne podchytenú spoluprácu s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Maticou slovenskou, Slovenským rozhlasom, Tlačovou agentúrou SR, Literárnym informačným centrom a ďalšími.
Podarilo sa nám lepšie zviditeľniť problematiku Slovákov v zahraničí v slovenských médiách, presadiť a koprodukovať cykly televíznych dokumentov o Slovákoch v zahraničí. Samozrejme tiež presadzovať záujmy Slovákov v zahraničí v legislatívnej oblasti, a to aj na európskej úrovni, napríklad v oblasti  volebného zákonodarstva, víz a podobne. Keď bolo treba, prijali sme rozhodné postoje v prospech Slovákov v jednotlivých krajinách, či už išlo o Slovenský dom v Mlynkoch v Maďarsku, alebo napríklad protest proti pamätníku vraha Slovákov Józefa Kurasa v Poľsku.
Zriadili sme internetový portál www.slovacivosvete.sk, vrátane špeciálneho spravodajstva TASR, zvukových správ Slovenského rozhlasu a podobne. Začali sme vydávať Antológie slovenskej literatúry v zahraničí Medzi dvoma domovmi v spolupráci s Literárnym informačným centrom a Maticou slovenskou. V roku 2008 vyšla antológia, venovaná poézii, v tlači je ďalšia, venovaná próze. Začali sme spolu s Kultúrnou a vedeckou spoločnosťou Ivana Kraska udeľovať Ceny Ondreja Štefanka, obrovskej literárnej a organizátorskej osobnosti zahraničných Slovákov, ktorá nás počas tohto funkčného obdobia tragicky opustila, a to priamo z postu prvého podpredsedu SZSZ. Usporadúvame Dni slovenského zahraničia v rôznych krajinách, naposledy s veľkým úspechom v Maďarsku, za účasti predsedníčky maďarského parlamentu, maďarského premiéra a slovenského vicepremiéra. Zapojujeme sa do desiatok ďalších kultúrnych projektov.
Za veľmi dôležitú považujem reprezentáciu svetového združenia a presadzovanie našich záujmov na európskej úrovni – ako predseda SZSZ som sa stal viceprezidentom organizácie Európania vo svete (Europeans Throughout the World), v roku 2010 sa má na moje pozvanie uskutočniť zasadnutie tejto organizácie v Bratislave; súčinnosť pri príprave prisľúbil aj vicepremiér Dušan Čaplovič.

Čo významné sa počas vášho pôsobenia udialo a v čom si myslíte, že sú
ešte rezervy?

- Mali sme veľký podiel na prijatí prvej strednodobej Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, mali sme možnosť spoluformulovať jej obsah v oblasti financovania, televízneho vysielania, Pamätníka a múzea slovenského vysťahovalectva, projektov výskumu a prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí. Podarilo sa nám získať podporu pre navýšenie grantovej podpory Slovákov žijúcich v zahraničí, keďže slovenská elita naprieč politickým spektrom si viac uvedomuje, že viac než dva milióny krajanov vo svete sú pre Slovensko strategicky dôležité. Že títo ľudia vytvárajú kultúrne hodnoty, pomáhajú pri prezentácii Slovenska, lobbingu za jeho záujmy, pri nadväzovaní vzťahov, vrátane ekonomických, pri propagácii cestovného ruchu, sami prinášajú na Slovensko finančné prostriedky. Teda, že ide o obojstranne výhodnú slovensko-slovenskú spoluprácu. Význam krajanov si uvedomujú aj Maďari, Poliaci či Česi, ktorí ich dokážu využiť, ale aj podporiť ešte oveľa viac. Každopádne objem podpory sa za uplynulé obdobie výrazne zvýšil, grantový program narástol päťnásobne z 8 na 40 miliónov ročne, ďalšia podpora ide v rámci napĺňania slovensko-maďarskej dohody, ad hoc na strategické projekty či prostredníctvom ministerstva kultúry a jeho programu Pro Slovakia. Všetky tieto kanály sme pomohli otvoriť.
Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí sa postupne realizuje, negatívny vplyv má však na ňu hospodárska kríza. V hľadaní ďalších zdrojov financovania napríklad televízneho vysielania pre Slovákov v zahraničí určite rezervy vidím.

Aká je súčasná členská základňa Združenia Slovákov žijúcich v zahraničí?
Ako sa menila za uplynulé roky?
- Svetové združenie tvoria predovšetkým kolektívni členovia – spolky a inštitúcie. V čase, keď som nastúpil do funkcie, bolo ich asi sedemdesiat, dnes vyše stovky z 23 krajín, medzi nimi všetky tie najväčšie. Máme aj individuálnych členov, najmä rôzne kultúrne, spoločenské a podnikateľské osobnosti. Nárast členskej základne je značný a v súčasnosti akceleruje.

Koľko spolkov existuje? Ktoré sú podľa Vás najaktívnejšie a s akými
problémami zápasia?

- Celkový počet slovenských spolkov vo svete, to je asi číslo, ktoré nikto presne nepozná. Už len folklórnych súborov sú desiatky a desiatky, niektoré sú čisto slovenské, iné sa venujú viacerým regiónom. Sporné tiež je, ako počítať pobočky celoštátnych spolkov v jednotlivých mestách. Rozhodne môžeme povedať, že sú tých spolkov stovky. Samozrejme, niektoré sú maličké, iné obrovské, každý má svoj záber činností. V SZSZ sú dnes všetky tie najväčšie a s nimi i mnohé tie menšie. Problémy sú v každej krajine, ba i v každom regióne iné. Čo nás však spája – a to aj také rôznorodé spolky ako Slovenská liga v Amerike, Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku alebo Matica slovenská v Juhoslávii, aby som menoval aspoň niekoľko za všetky, pars pro toto – to je snaha udržať identitu slovenskej komunity, vrátane jej najmladších členov, rozvíjať jej kultúru a pomáhať budovať mosty s krajinou predkov – so Slovenskom.

Koľko členná účasť sa očakáva na tohtoročnom VZ?
- Na Valnom zhromaždení SZSZ bude taká účasť, ako dosiaľ nikdy. Spolu s hosťami počítame až so 130 účastníkmi. Podstatnú časť z nich samozrejme budú tvoriť delegáti, každého kolektívneho člena zastupuje jeden.

Čo je podľa Vás nevyhnutné zmeniť v blízkej budúcnosti? Aké problémy stoja pred Vami v roku 2010?
- Musíme byť jednotnejší a vtedy toho viac aj dokážeme. To je výzva, ktorá pred nami stojí smerom dovnútra. Smerom von sa musíme snažiť, aby tretinu slovenského národa, žijúcu vo svete, brali vážnejšie v Bratislave aj v Bruseli. V prvom prípade to znamená, napríklad zabezpečenie nekódovanej distribúcie vysielania verejnoprávnej televízie do zahraničia, na čo sme pripravili s Ministerstvom kultúry SR konkrétny projekt, znamená to aj zmeny vo volebnom zákone, aby bola účasť zo zahraničia omnoho jednoduchšia, za optimálne riešenie by sme považovali voľby prostredníctvom internetu, ako je to už vyskúšané v Pobaltí. V druhom prípade by to malo znamenať v zmysle štokholmských odporúčaní vytvorenie Agentúry pre Európanov vo svete s vlastným rozpočtom a garantovanie tejto politiky konkrétnym eurokomisárom.

S akou víziou, resp. reformou prichádzate?
- Samozrejme chcem pokračovať vo všetkých pozitívnych veciach, ktoré sme dosiahli. A máme sa naozaj čím pochváliť. Chceme ďalej rozširovať členskú základňu a zlepšiť prácu s ňou, aj prostredníctvom vytvorenia nového inštitútu regionálnych tajomníkov. Niektoré ďalšie veci som už naznačil, napríklad vo vzťahu k Slovenskej televízii, Slovenskému rozhlasu, volebnému zákonu. Chcem ponúknuť aj ďalšie prehĺbenie spolupráce s inštitúciami na Slovensku - považujem za kľúčové, aby sa nepripustil kontraproduktívny spor so štátnymi orgánmi SR, poškodilo by to záujmy členov, ako aj Slovenska  v mnohých oblastiach. Za dôležitý považujem aj projekt bezplatnej distribúcie slovenskej knižnej tvorby do krajanských komunít, dlho plánované vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectva a Múzejnej zbierky, výskumné projekty jazykovedného, etnografického, štatistického a sociologického charakteru, či napríklad oslovenie miest a obcí so zoznamami vhodných osobností slovenského sveta pre pomenovanie ulíc a námestí. Chceme tiež vydať antológie slovenskej publicistiky, divadelníctva a výtvarného umenia v zahraničí. Plánujem aj rozšírenie portálu www.slovacivosvete.sk. o televízne vysielanie a rozsiahlu poradňu o otázkach pobytu, pracovnoprávnych otázkach a ďalších problémoch Slovákov v zahraničí.

Ako hodnotíte ostatných kandidátov?
- Oficiálne dosiaľ kandidatúru nikto iný neohlásil. Predpokladám však, že nejaký protikandidát sa nájde, čo je napokon aj znakom zdravej demokracie. Nebolo by však podľa mňa dobré, keby bol buď spojený so starými konfliktmi a priniesol svár dovnútra združenia, ako aj medzi nás a orgány slovenskej republiky. Takisto by iste nebolo šťastné, keby to bol rýchlokvasený karierista, za ktorým nie je dlhoročná poctivá práca, ale iba veľa kriku. Predsedom môže byť, myslím, iba rešpektabilný Slovák, v zahraničí dlhé roky nielen žijúci, ale aj poctivo pracujúci v prospech slovenských záujmov. A napokon, mal by byť schopný rešpektovať ten veľký kompromis medzi rôznymi prúdmi, vysťahovaleckými vlnami a konfesiami, z ktorého svetové združenie vzniklo. Ja sa o to v neľahkých pomeroch celý čas snažím. Len 15 z 27 krajín Európskej únie podobnú strešnú organizáciu má. Máme teda byť na čo hrdí a čo chrániť.

 

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

25.10.2009