Anketa

Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov?
Navýšenie financií na krajanské aktivity
Počet hlasov: 8178 44%
Voľby internetom
Počet hlasov: 2730 15%
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore
Počet hlasov: 2469 13%
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi
Počet hlasov: 3656 20%
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov
Počet hlasov: 1581 8%
Počet hlasujúcich: 18614

So Zuzanou Železníkovou


PIVO V LIBANONE VARÍ SLOVENKA


Pivo už nie je iba nápojom mužov. Zachutilo aj ženám, a nielen ako nápoj. Stalo sa pre ne dobyvateľskou výzvou. Len tri ženy riadia vo svetovej pivovarníckej spoločnosti Heineken pivovary. Dve sú Holanďanky, treťou je Slovenska Zuzana Železníková. Predstaviteľka mladej a dravej generácie, ktorá si môže hovoriť prelomová.


Musí človek vyrásť v prostredí sladovne, aby urobil kariéru v pivovare?

- Nie. Alebo vari je v tom naozaj naplnenie osudu vnučky riaditeľa bývalého košického pivovaru? Ktovie. Moju kariéru však odštartoval príchod Coca-Coly do Česko-Slovenska. Prihlásila som sa na inzerát hľadajúci obchodného zástupcu. Zlákalo ma služobné auto, to, že budem cestovať. Považovala som Coca-Colu za firmu ako každú inú, ale ona bola úplne iná.

V čom sa odlišovala?

- Začínali sme úplne od základu. Nechali nás čistiť kancelárie. Mysleli sme si, že nás prepustia a potom prijmú ľudí, ktorí naozaj rozumejú predaju koly. Ale vtom prišli autá, prvé školenie a získali sme prvých zákazníkov.
Obchodný zástupca, to mladému človeku znie hrdo. Čo ste vlastne robili?
- Predávala som kokakolu, navštevovala reštaurácie, obchody. V tom čase to nebol práve najlacnejší nápoj, ale mne sa ho podarilo predať v Dobšinej a ďalších malých dedinkách v Gemeri. Žili tam úžasní ľudia. Roky mi písali pohľadnice k sviatkom.

Mali ste pocit dôležitosti?

- Mala a obrovský. Veď som pracovala pre zahraničnú firmu! Nabrala som na váhe u rodičov, sestry, u priateľov. Dali mi auto! Bola som jediné dievča v tíme a mohla som si vybrať číslo poznávacej značky. Moja voľba bola jasná: 20 01 – prvá, jediná a najlepšia. Usmievam sa tomu, ale bolo to krásne obdobie.
V Coca-Cole ste to za štyri roky dotiahli na šéfku predaja na západnom Slovensku. Prečo ste náhle v roku 1996 preskočili do Heinekenu Slovensko?
- Práve preto, že začínal. Inštinkt mi napovedal, že budem môcť pracovať, ako ja chcem, ak mi dajú priestor.

Splnilo sa vaše očakávanie?

- Dali mi naozaj veľkú slobodu. V tomto bol najväčší rozdiel medzi americkou firmou a holandským rodinným podnikom.
Čím si vás podmanil Heineken?
- Holanďania idú na vec inak ako Američania. Získavajú si vás tak, že sa stávate členom rodiny, ktorej na vás záleží, a preto od vás očakávajú, že budete voči firme lojálna. Zato vám dajú možnosť zistiť veľa vecí, nadobudnúť skúsenosti. Ale je, samozrejme, rozdiel, na akej pozícii a kde pracujete.

Heineken Slovensko vybudoval generálny riaditeľ Jean Paul van Hollebeke. Boli ste jeho pravou rukou. Čím vám imponoval?

- Pracovne aj ľudsky je to manažér s veľkým duchom. Postavil firmu na slovenských manažéroch, a hoci mnohé úspechy boli čisto jeho zásluhou, vždy ich pripísal miestnym ľuďom. Nechával obrovský priestor na sebarealizáciu. Vedel úžasne motivovať, ale bol aj nesmierne náročný.

Odchádzate za generálnu riaditeľku pivovaru do Libanonu. Je to naozaj odmena pre dievča zo strednej Európy?

    - Už sa ma aj známi pýtali: Je to viac odmena alebo trest? V Heinekene je zhruba 180 generálnych riaditeľov, ale  z východnej Európy bol doteraz len jeden a ja som druhá! Z dvesto generálov sú len dve ženy – Holanďanky a ja som tretia v celom Heinekene! Aj keby ma poslali kamkoľvek, šla by som, pretože je to obrovské ocenenie.

Ako vyzeral konkurz?

    - V Heinekene funguje kariérny plán, vyšší a stredný manažment má stanovanú víziu budovania svojej kariéry. Jeden z bodov je o tom, či chcete pracovať v zahraničí. Ja som mala tento cieľ už dávno. Tím na Slovensku funguje spoľahlivo, spoločnosti sa darí, prišiel vhodný čas, mohli so mnou rátať.
Aký bol pohovor s prezidentom firmy Jeanom Francoisom van Boxmeerom v Amsterdame?
    - Prezident, tento strašne zaneprázdnený muž, mal na mňa hodinu. Vôbec nepozeral na hodinky. Opýtal sa ma, ako sa mám, čo nového na Slovensku, čo si myslím o politike a na moje pohnútky pracovať v Libanone. Nezaujímali ho čísla o predaji, detaily z výroby, ale to, či som schopná ľudí viesť.

Aký veľký pivovar budete riadiť?

    - Je to pivovar s kapacitou okolo 300-tisíc hektolitrov, nič veľké, ale s veľmi dobrými výnosmi. S touto výrobou dosahuje zhruba 50 percent zisku, ktorý robí Heineken na Slovensku. Vyrába sa tam miestne pivo plus Heineken a pracuje tam 225 ľudí.
Ako si poradíte v krajine, kde žijú vedľa seba moslimovia a kresťania, miešajú sa rôzne kultúry, jazyky?
- Trochu ma povzbudzuje to, že Libanon je v rámci arabských krajín veľmi progresívna krajina a zriedkavo tu napríklad uvidíte na ulici zahalené ženy. Keď idem po ulici s mojím priateľom, zdá sa mi, že sú občas až málo zahalené.

Kto pije pivo v Libanone?

- Kresťania, ktorí tvoria 40 percent z obyvateľstva.

A čo moslimovia?

- Viera im to zakazuje, ale Heineken v Bejrúte má sladový nealkoholický nápoj, nie je to nealkoholické pivo, ale nealkonápoj na báze sladu.

Potrebuje silná žena muža?


- Ja som veľmi emotívna, miestami až výbušná. Môj partner ma vyrovnáva, akceptuje to, čo robím. Má z toho radosť, je na mňa pyšný, teší ma, že mi pomohol a on mi naozaj pomáha. Je krásne mať oporu, každý ju potrebuje.
                   
Jozef Sedlák

Get the Flash Plugin to view this file.
Stiahnite si Flash plugin pre prezretie tohto obsahu.

01.10.2007