Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18768 | |
Zamyslenie pri návšteve Banátu
Krajania v pohybe
Prostredníctvom organizácie Člověk v tísni naša dcéra s manželom absolvovala vlani polročný pobyt v jednej z dediniek českých usadlíkov rumunského Banátu. Za byt a stravu vyučovali na základnej škole v Bígri angličtinu a počítačovú techniku. Pod bytom a stravou sa rozumie ubytovanie v jednom z dedinských domčekov, kam im obedy a večere nosili susedia a rodičia detí z domácich zásob. Vcelku im to vyhovovalo a boli spokojní – zo zimných zabíjačiek bolo mäso a rôzne polotovary po celý rok, ovocie a zeleninu zasa dodávali miestne záhrady. Kolobeh života tam určovala súdržnosť rodín, svojpomoc a nenarušené ľudské vzťahy. Sviatky sa svätili podľa kresťanského kalendára. Vrcholom boli Vianoce – zimný slnovrat. Cukrovinky sa piekli týždeň za účasti celej dediny. Samotná oslava Vianoc bola vraj prekrásna. Žiaci aj ich rodičia prežívali narodenie Ježiška tak, ako sa to robievalo v kresťanských rodinách. Vo vyzdobených svetliciach prijímali pod stromčekom s vďakou každý, aj ten najmenší darček. Jeden český fotograf a kameraman, ktorý sa na obradoch zúčastnil, si priniesol z Banátu bohatý dokumentačný materiál. Čosi ako raritu, vzácnosť.
Prirodzene – ako to ukázala aj televízna relácia na Nove Výmena manželiek – o komforte sa v banátskej dedinke nedalo hovoriť. Pre mladú ženu z Prahy, vyslanú v rámci spomínanej relácie na týždeň do Rumunska, bola najväčším šokom neexistencia kúpeľne v domoch. Keď sa mala umývať v šaflíku v kuchyni a používať suché WC na dvore, drali sa jej do očí slzy. Ale zvykla si. V závere pobytu už dokázala podojiť kravu a nakŕmiť prasatá. Aj so svokrou, ktorá jej bola v rodine pridelená, vychádzala. Pri hodnotení svojho pobytu priznala, že nedostatok vymožeností v zastrčenej dedinke vyváži zdravé prostredie, srdečnosť a nenaštrbené ľudské vzťahy. To oceňovala aj naša dcéra s manželom. Ešte dlho po návrate spomínala na rázovité dedinské postavy a ich nezištnosť. Pol roka od ich návratu z Rumunska sa v Prahe ohlásil jeden z ich tamojších známych. Ako rumunský Čech nemá problémy s dorozumením sa u nás. Zaujímal sa o možnosť zamestnať sa v Čechách. Aj sa mu to podarilo. Ďalšia etapa je získanie českého občianstva. Proces sa rozbehol, čaká sa na výsledky. Podobne ako on sa rozhodlo viacero obyvateľov Bígru. Pri porovnaní životnej úrovne a možností pracovného uplatnenia sa im situácia v Čechách javí ako jednoznačne lepšia. Niektorí sa zamestnávajú na stavbách, iní v priemysle či aj inde. Podľa možností, ktoré im umožňujú ich vzdelanie a kvalifikácia.
Pochopiteľne, máme záujem krajanom pomôcť. Veď dennodenne skúša šťastie v Prahe a celých Čechách veľa našich krajanov zo Slovenska. Najprv sú to mladí muži, často aj živitelia rodín, ktorí vyrážajú do sveta. Potom aj mladé ženy. Vídame ich v húfoch čakať na staniciach metra na odvoz do práce – najčastejšie do hypermarketov a skladov Kaufland, Makro a iných. Počujeme ruštinu, ukrajinčinu, poľštinu. Trávia v práci dvanásť aj viac hodín. O pracovných podmienkach presakujú sem-tam v novinách správy, že nie sú práve utešené. A ako trávia voľný čas? Asi rôzne. Možno si predstaviť večery na ubytovniach, dospávanie nočných smien, povyrazenia do mesta za kultúrou či zábavou. Nevdojak sa natískajú otázky: Sú tu len jednou nohou či už viac-menej nastálo? A kde sú ich rodiny? Sťahovanie za prácou mení demografický obraz Európy aj iných kontinentov. Stovky či tisícky migrantov z Afriky denne skúša šťastie cez Gibraltar alebo Kanárske ostrovy. Riskujú život v snahe dostať za vidinou lepšieho života na Západe. Najmä Taliansko a iné nárazové krajiny sa snažia čeliť prílivu prisťahovalcov rôznymi obmedzeniami. Nemecko naopak hodlá v budúcnosti príliv prisťahovalcov umožňovať v širšom rozsahu, lenže s podmienkou: záujem je o kvalifikovaných odborníkov z vybraných brandží, prevažne mladých ľudí.
Verím, že krajania z Rumunska nájdu u nás slušné podmienky. Že nenarazia na zážitky, ktoré im prinesú dezilúziu. A čo ich rodiny „tam dolu“? Pri svojom krátkom, zatiaľ poslednom pobyte v dedinke svojho pôsobenia v auguste tohto roku zaznamenala dcéra s manželom, že už tam je plno domov prázdnych. V niektorých zostali starí. Iní medzitým zomreli. Kompaktnosť dediny je viditeľne narušená. Aké budú tohtoročné Vianoce obyvateľov Bígru? A bude tam ešte za čím vyrážať? Jarmila Wankeová
01.10.2007
