Anketa
Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
44% | |
Voľby internetom | |
15% | |
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
13% | |
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
20% | |
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
9% | |
Počet hlasujúcich: 18771 |
Vynálezca Jozef Murgaš
V tomto roku si pripominame dve výročia slovenského rodáka, kňaza, umelca, politika, botanika a predovšetkým významného vedca a vynálezcu ktorý žil v USA - Jozefa Murgaša. 17. februára uplynulo 145 rokov od jeho narodenia a 11. mája 80 rokov od jeho úmrtia.
Jeho úspech v rádiotelegrafii začiatkom 20. storočia znamenal svetový unikát. V októbri 1903 podal Jozef Murgaš vo Washingtone svoju prvú žiadosť o uznanie patentu. Neskôr, 10. mája 1904 mu pridelil federálny patentový úrad vo Washingtone dva patenty. Prvý bol známy ako Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhý ako Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Jozefovi Murgašovi patrí svetové prvenstvo v bezdrôtovom prenose hovoreného slova. Verejná skúška sa uskutočnila dňa 23. novembra 1905 na vzdialenosť asi 30 km medzi mestami Wilkes Barre a Scranton v Pennsylvánii. Na základe Murgašových patentov sa vo Filadelfii vytvorila na využívanie Murgašovho vynálezu účastinná spoločnosť Universal Aether Telegraph Co. Svoje prvenstvo si však musel obhájiť na súde, pretože sa oň pokúšali viacerí významní svetoví odborníci. Až Okresný súd v New Yorku dňa 7. januára 1916 prisúdil prvenstvo bezdrôtového prenosu informácií a ľudského hlasu slovenskému rodákovi Jozefovi Murgašovi. Výsledkom jeho ďalšej práce bolo 11 nových patentov, medzi nimi: Vlnomer (1907), Elektrický transformátor (1907), Zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn (1908), Bezdrôtová telegrafia (1909), Detektor elektromagnetických vĺn (1909), Prístroj na výrobu elektrických oscilácií (1911) a iné. Fotokópie týchto patentov sú uložené v Národnom technickom múzeu v Prahe.
Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Tajove pri Banskej Bystrici. Po ukončení štúdia na gymnáziu sa rozhodol pre kňazskú dráhu a vstúpil do seminára v Bratislave, neskôr v štúdiách za kňaza pokračoval v Ostrihome a Banskej Bystrici. Po vysvätení pôsobil ako kaplán v Dubovej. Na odporúčanie maliara Dominika Skuteckého nastúpil na krajinskú maliarsku školu do Budapešti a na maliarsku akadémiu do Mníchova. Po obvineniach z panslavizmu odišiel v roku 1896 do Ameriky a usadil sa medzi krajanmi v malej baníckej obci Wilkes Barre v Pensylvánii, kde pôsobil viac ako 30 rokov. Naplno sa oddal rozvoju tamojšej slovenskej komunity a podporoval ju. Medzi veriacimi bol obľúbený pre svoj citový vzťah k nim a svoju všestrannú angažovanosť. Svoje organizačné schopnosti využil pri novostavbe kostola, školy i pri vydávaní novín, ktoré napĺňal populárno-naučnými článkami i poéziou.
Vo Wilkes Barre sa venoval i svojmu priekopníckemu dielu v oblasti rádiotelegrafie, pričom prostriedky na zriadenie laboratória si získaval maľovaním. Vo svojom výskume sa sústredil najmä na výsledky Marconiho experimentov. Marconiho systém, založený na Morseovej abecede, zloženej z čiarok a bodiek, považoval za príliš pomalý, keďže na odvysielanie čiarky bol potrebný pomerne dlhý čas. Navrhol vlastný systém a konštrukciu prijímacích a vysielacích zariadení, v ktorých sa signály odlišovali už nie svojou dĺžkou, ale frekvenciou. Tak vznikol Murgašov Ton-System, ktorý používal na vysielanie dve frekvencie, pričom bodku nahradil vyšším tónom a čiarku nižším. Neskôr Murgašov Ton-System preštudovali a zdokonalili Marconi a Fessenden a nazvali ho Sonorous-System.
Od vstupu USA do prvej svetovej vojny (1917) boli zakázané súkromné rádiotelegrafické stanice, čo platilo aj pre Murgaša. Preto sa od tohto času znova začal venovať maliarstvu a ďalším záľubám. Bol známy ako zberateľ húb, nerastov a rastlín, mal unikátnu zbierku hmyzu, asi 9000 exemplárov. Počas prvej svetovej vojny sa Jozef Murgaš angažoval za vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov v Československej republike. Vďaka svojim kontaktom si získal najvyššie miesta v USA a pripravil pôdu pre rozhodujúce rokovania na podporu ČSR, ktorá mala vzniknúť na základe dohody z mája 1918 v Pittsburghu. Jozef Murgaš bol jedným z jej signatárov a organizoval tiež zbierku s výťažkom milión dolárov medzi americkými Slovákmi na základný valutový fond ČSR. V roku 1920 sa Murgaš vrátil do novovzniknutého Československa, ktoré vítal so sympatiami a nádejou. Keď však o jeho služby profesora elektrotechniky nebol záujem, vrátil sa medzi svojich vďačných krajanov do Wilkes Barre, kde 11. mája 1929 zomrel. Pamiatke vynálezcu, kňaza, umelca a politika Jozefa Murgaša je venovaná pamätná izba v jeho rodnej obci Tajov, kde sú uchované mnohé originály jeho obrazov, modely vynálezov, dokumenty a písomnosti, ako aj niektoré exempláre z jeho unikátnej zbierky motýľov. V obci sa nachádza aj jeho pomník.
hh
30.12.2009