Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18771 | |
Pavol Országh Hviezdoslav
2. februára 1849 sa vo Vyšnom Kubíne narodil básnik, dramatik, prekladateľ a právnik Pavol Országh Hviezdoslav, ktorého dielo patrí k základným a trvalým hodnotám nášho kultúrneho dedičstva.
Študoval na gymnáziu v Miškovci, evanjelickom lýceu v Kežmarku a na právnickej akadémii v Prešove. V roku 1875 zložil advokátske skúšky v Budapešti. Povolaním bol síce právnik, ale od roku 1904 sa venoval výlučne literatúre. Pseudonymom Hviezdoslav si Pavol Országh naplnil sen z detstva, keď ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy posiatej množstvom hviezd a súhvezdí. Prvýkrát ho použil v roku 1877 v básnickom nekrológu za zosnulým Viliamom Pauliny-Tóthom a potom ním podpisoval svoje diela až do konca života.
Poéziu začal písať ako gymnazista v maďarčine a nemčine. Od roku 1867 už tvoril v slovenčine a tieto básne vydal v knižnom debute Básnické zbierky Jozefa Zbranského. Hviezdoslavov vstup do slovenskej literatúry je spojený s almanachom Napred. V osemdesiatych rokoch bol kmeňovým autorom Slovenských pohľadov. Jeho dôležitejším, avšak málo doceneným počinom bolo nastolenie jambického verša, ktorý súvisel s formovaním jeho ”vysokého” štýlu poézie.
Najplodnejším obdobím Hviezdoslavovej básnickej tvorby boli dve desaťročia pobytu v Námestove, keď vytvoril vrcholné lyrické a epické diela. Očarujúca hornooravská príroda, život a osudy prostého oravského človeka vtlačili jeho dielu originalitu a poetickú krásu. Popri lyrike a epike už ako zrelý umelec vytvoril drámu Herodes a Herodias. Protestom proti krutosti prvej svetovej vojny sú jeho Krvavé sonety. Hviezdoslav preložil do slovenčiny diela Puškina, Lermontova, Mickiewicza a Shakespeara. Medzi jeho najznámejšie diela básnické skladby Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský, ale najmä Hájnikova žena.
V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v Prahe. Do svojho prejavu vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov. Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik Československa. Zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne.
hanka
02.02.2009
