Anketa
Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
44% | |
Voľby internetom | |
15% | |
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
13% | |
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
20% | |
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
9% | |
Počet hlasujúcich: 18771 |
Zomrel Milan Rúfus
11. januára zomrel vo veku 80 rokov významný slovenský básnik, Milan Rúfus.
Patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej poézie. Narodil sa 10. decembra 1928 v Závažnej Porube na Liptove. Vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v rokoch 1952-1989 prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry. Dva roky (1971-1972) pôsobil na univerzite v Neapole. Od roku 1990 žil na dôchodku v Bratislave.
Od svojho vstupu do literatúry v roku 1956 má zásadný podiel na formovaní modernej slovenskej poézie. Prvé básne publikoval v časopisoch Prameň, Nový rod, Mladá tvorba a Borba. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme, ktorá znamenala výrazný posun dobového chápania poézie. Čitateľsky najpopulárnejšie sú stále Modlitbičky, ktoré vychádzajú na Slovensku až v stotisícových nákladoch.
Patrí medzi najprekladanejších slovenských básnikov v zahraničí, jeho verše vyšli v prekladoch už v takmer 20 jazykoch - v angličtine, bulharčine, češtine, francúzštine, maďarčine, nemčine, nórčine, poľštine, ruštine, taliančine a ďalších. Stal sa národným literárnym symbolom vďaka priezračnosti a jednoznačnosti básnického posolstva a humanistickému smerovaniu jeho tvorby. Bol viacnásobným kandidátom na udelenie Nobelovej ceny za literatúru.
Jeho tvorbu ovplyvnil symbolizmus, mal silné sociálne cítenie a nechal sa inšpirovať i dielom fotografa M. Martinčeka. Inšpiroval sa slovenskou ľudovou slovesnosťou a dielami viacerých slovenských maliarov. Okrem tvorby pre dospelých sa venoval tiež písaniu kníh pre deti a mládež. Tvorbou patrí k najvýraznejším básnickým zjavom.
Predstavil sa ako básnik s autonómnym pohľadom na životné a morálne hodnoty ľudského konania, na lásku, pravdu, krásu, utrpenie i tragiku človeka i sveta druhej polovice 20. storočia. Veľmi vnímavo a citlivo hľadá zmysel a podstatu ľudského života. Hlboko načrel do jeho starostí, bolestí, neistôt, radosti, šťastia i vzdoru. Je to poézia vysokých ideových, morálnych a estetických hodnôt zakotvená v mnohorozmernom priestore ľudského sveta.
Na začiatku roka získal od prezidenta Ivana Gašparoviča vysoké štátne vyznamenanie - Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, jeho národný a sociálny étos. Vyznamenanie za neho prebrala manželka.
hanka
Za Milanom Rúfusom
Dohorel
na hore ker.
Ker Pánov posvätný.
Dohorel?
Nezhasol jeho jas!
Kto Pane ku Tebe,
kto Pane
prehovorí za nás?
Utíchol slova hrom,
aj vánok už stíchol.
Zastavil v pol vete,
zastavil dych,
aj národ tvoj.
Kto hlavu zodvihne,
more nám rozdvojí?
Prečo si odišiel,
ešte sme nesvoji.
Zelení na brade,
zelení na čele.
Kto za nás vypovie,
vyspieva nádeje?
Ktože nás po pušti,
kto nás už povedie? Z
Zmĺkol za rána.
Praskla aj opona.
Zazvučala hrana.
Onemela líra.
Pieseň už dospieval,
dospieval igric náš.
Prečo tak zavčasu,
keď národ nezrelý
vydal sa na cestu.
Úroda bez klasu.
Ktože nás povedie,
kto rukou proroka
na obzor,
cestu nám ukáže?
Kto za nás vypovie
ťažké bôle naše.
12.01.2009