Anketa
Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
44% | |
Voľby internetom | |
15% | |
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
13% | |
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
20% | |
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
9% | |
Počet hlasujúcich: 18771 |
Nahliadnutie do ateliéru Milana Hegera v Seattli
„Pri umení a dizajne som ostal navždy, lebo láska k umeniu ma nikdy nesklamala. Dnes už viem, že je to účelom môjho života,“ hovorí slovenský architekt, dizajnér a výtvarník Milan Heger, žijúci v americkom meste Seattle.
Pojem slobody je veľmi mnohoznačný, ale určite je to jedna zo základných spoločenských hodnôt. Nazrime do vašej úspešnej knihy The Art of Freedom, v ktorej reprezentujete slobodu.
Sloboda ako pojem je abstraktná. Ale ako kvalitatívny faktor žitia okamžite nadobudne až veľmi blízky pragmatický zmysel. Každý človek má totiž svoje pocity o úrovni svojej individuálnej slobody. Je to vždy subjektívny pocit. Kedysi som vymýšľal teóriu kategórií slobody spolu s kamarátom Róbertom Siegelom.
Vytvorili sme takzvaný slobodometer (ako tachometer), v ktorom sme rozoznali dvanásť typov slobody: napríklad slobodu rozhodovania sa, finančnú slobodu, slobodu voliť svojich politických kandidátov, citovú slobodu, teda milovať, koho chceme, a podobne. Dnes by som pridal aj slobodu chrániť si svoje zdravie, ktoré ovplyvňuje životné prostredie, pandemické choroby ako v súčasnosti COVID-19. Vo svojej knihe opisujem aj slobodu tvorby, autocenzúru, schopnosť vyjadriť pravdu.
Ocitli sme sa v dobe, ktorá nás posunula v čase koronakrízy do uzatvoreného domáceho prostredia. Ako sa pozeráte na to, že určitá kategória slobody sa stala viac-menej paralyzovaná?
Pocit slobody som opísal ako subjektívny. Čo sa teraz deje v priestore vnútenej izolácie a domáceho prostredia, z ktorého niet úniku, je ukazovateľ pravdy. V krízových situáciach vychádza na povrch pravda. Presne to, čo v sebe utláčame a zatajujeme, sa začne vynárať a môže spôsobiť krízu vo vzťahoch, v rodine a v samých sebe. Čo sa dalo popierať v normálnej situácii, nás udrie do čela ako kladivo.
Pootvorme dvere do vášho ateliéru. Na čom všetkom pracujete?
Čo robím v ateliéri? Vždy ma inšpiruje prázdnota. Prázdny priestor, čisté plátno, priepasť ničoho, prázdnota, do ktorej sa dá tvoriť s neobmedzenou vášňou. Čím viac stojím pred ničím, tým viac mi do hlavy prichádza viac tvorivosti. Prázdno inšpiruje všetko.
Fascinuje ma vytvárať nové a nové možnosti. Povedzme, že maľujem, a pritom mi napadnú tvary, objekty a z toho šperky. Tak naskicujem šperky. Potom si predstavím modernú ženu, ktorá k tým šperkom potrebuje hodvábnu šatku. Tak namaľujem návrh šatky. Ako taký vlak, idem z vagóna do vagóna.
Zamerajme sa na vašu dizajnérsku prácu. Komu je váš dizajn určený?
Normálny deň zahŕňa tvorbu architektúry a interiérov. Tu to volajú chlieb s maslom, čize ten základný finančný príjem. Každý musí jesť.
Milujem najmä to, keď mi klient dá slobodu, a navrhujem, čo chcem a ako chcem. Moji klienti chcú domy, interiéry, ale aj reštaurácie, módne obchody a niekedy zdravotnícke kliniky, ako napríklad zubné ambulancie. Na rozdiel od toho, čo sme poznali ako návštevu u zubára (čo bol horor – pozn.), privátni zubári dnes chcú krásne priestory plné prekvapenia a umenia.
Šperky sú znakom elegancie a prestíže. Aké je výtvarné riešenie vášho umeleckého diela?
Šperky sú pre mňa ako miniatúrne sochy. Majú svojú úlohu – doplniť krásu ľudského tela, prezentácie štýlu a taktiež sú tou iskrou, z ktorej môže byť oheň vášne. Zakladám si na spirituálnej geometrii a symboloch. Skúmam najstaršie symboly staré aj 25 000 rokov. Prečo existovali a čo znamenali. Potom sa s tým hrám, pri tvorbe ma vedie akási meditácia, kde neexistuje čas.
Ako dlho trvá samotný proces tvorby od myšlienky až po samotné umelecké dielo?
Ak sa zhodneme, že myšlienka samotná je materiálna, tak už táto myšlienka je to hotové dielo. Akonáhle niečo vyjadríme slovami alebo ceruzkou na papieri, zrazu to existuje. Veď aj najstaršie spirituálne texty hovoria, že na počiatku bolo slovo. Trvá mi to niekoľko hodín skicovania a šperk je na svete. Potom ho treba vyrobiť.
Inšpirácia je revolučným, kontrakultúrnym a duchovným fenoménom. Ako vnímate vaše okamihy inšpirácie?
Inšpirácia navštevuje každého inak. Kdesi som čítal, že inšpirácia poletuje v atmosfére okolo nás, a ak sme ochotní, sadne na nás. Akoby existovala povestná „knižnica“ všetkých myšlienok, ktoré boli, sú a budú. Taká knižnica aj naozaj existuje, ale dostaneme sa k nej, iba keď sme pripravení. Meditáciana ďalšie dimenzie. Akashic records sa to volá. Ale tu sme vo veľmi vážnom teritóriu ľudských schopností. O tom možno inokedy.
Jedinečnosť, originalita. Aj takto možno charakterizovať umeleckú hodnotu dizajnérskej práce. Ktorý prvok výtvarného riešenia možno nájsť vo vašich dizajnérskych prácach?
Pre mňa je tvorba umenia, dizajn aj funkčné inžinierstvo jeden zmixovaný šalát. Je to všetko vyberané z rovnakého vreca, a dokonca aj tvorba má rovnaké základné počiatky. Mojim študentom hovorím, aby si vytvorili akési spúšťače – tvorivé zápalné šnúry, keď potrebujú, zapália ich. Takýmito iniciátormi môže byť hudba, jedlo, ale pre niekoho aj droga, obľúbená whisky alebo iná krása. Už som hovoril o mojej vášni pre spirituálnu geometriu a mojich výletoch do minulosti.
Ako by ste teda definovali svoju tvorivosť? Máte nejaké rituály, ktoré vás posunú do maximálnej tvorivosti?
Toto je tá dôležitá otázka, ktorá hraničí s osobným tajomstvom. Moje tvorivé dni začínajú hudbou. Počúvam Debussiho, Chopina, ale aj jazz a folklór. Niekedy mi trvá naštartovať tvorivé myslenie, ale keď to začne fungovať, ťažko sa to dá zastaviť. Pomáha mi rituál zapálenia ohňa v krbe a potom intenzívne pozerám do plameňov. Vtedy vypnem hudbu a meditujem pri tých plameňoch. Oheň je plazma, stav matérie, ktorá inak neexistuje, má nesmiernú energiu. Tu sa dostanem to akéhosi tranzu, kedy veľmi ľahko vidím moje ešte neexistujúce umenie ako už dokončené. Niekedy navštívim aj svoju budúcu výstavu. Volajú to Remote viewing (diaľkové prezeranie). No a keď to už všetko pozriem, začnem naozaj pracovať.
Možno dizajn charakterizovať aj ako remeslo?
Pomenujme to akokoľvek. Je to vášeň, ktorá nás ženie dopredu. Nikdy nemám pocit že pracujem. Asi len pocit, že žijem. Nábytok tiež vnímam ako umelecký prejav, aj keď dávam dôraz na ergonómiu a statiku kvôli bezpečnosti. Keď niečo robíme často a dlho, naučíme sa byť majstrovsky zruční. Platí to aj v remeselnej práci a aj v kuchyni, kde šéfkuchár je tiež umelcom. Vezmite si dvoch majstrov, obaja sú dobrí v tom istom, ale jeden z nich má „zlaté“ ruky. Všetko, čo urobí, je krásne, až takmer perfektné. Prečo to tak je, neviem.
Čo je dôležité pre vás ako dizajnéra?
Najdôležitejšie je nedať sa odstrašiť a odhovoriť od toho, čo chceme robiť. Vášeň neoklame. Musíme spoznať samých seba, kto sme a kto nie sme. Dobrý dizajn musí byt sexi. Zapadnúť do sveta našich tajných snov. Veď všetci máme tajné sny, no nie?
Elena Fedorková : 09.04.2020