Anketa
| Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
| Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
 |
44% |
| Voľby internetom | |
 |
15% |
| Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
 |
13% |
| Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
 |
20% |
| Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
 |
9% |
| Počet hlasujúcich: 18771 | |
Za Imrichom Kružliakom
V požehnanom veku 104 rokov zomrela osobnosť slovenského povojnového exilu, politik, krajanský pracovník, organizátor kultúrneho a politického života, redaktor, publicista, básnik katolíckej moderny, spisovateľ, historik a prekladateľ Imrich Kružliak. Dožil sa 104 rokov. Médiá o tom informoval predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí a riaditeľ Slovenského domu v Prahe Vladimír Skalský.
„Bol to človek, ktorý za tých dlhých 104 rokov svojho života naozaj prežil zložité zákruty slovenských dejín. Myslím si, že za ten čas v nich obstál so cťou, s tým, že prehodnotil niektoré veci na sklonku svojho života. Ako veľmi mladý človek spolupracoval s režimom Slovenského štátu. Neskôr však jednoznačne dokázal, že bol veľkým demokratom. Mimoriadnu úlohu zohral v slovenskom krajanskom hnutí v slovenskom exile. Aj preto sme si ho v svetovom združení Slovákov v zahraničí veľmi vysoko vážili,“ priblížil Vladimír Skalský s tým, že okrem štátnych vyznamenaní bol aj držiteľom ceny Ondreja Štefanka, spoluudeľovanej svetovým združením.
Ako potvrdil historik Tomáš Černák, ktorý bol s Kružliakovým okolím v úzkom spojení, Kružliak zomrel v piatok 1. februára v ranných hodinách v Nemecku.
Imrich Kružliak sa narodil 8. decembra 1914 v Detve. Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave vyštudoval slavistiku, dejiny a sociológiu a v roku 1940 získal doktorát (PhDr.).
Bol jedným z najaktívnejších katolíckych študentských lídrov zo Svoradova (bratislavský vysokoškolský internát, v rokoch 1922 – 1945 najdôležitejšie miesto formovania slovenskej katolíckej inteligencie). Od roku 1938 pracoval v Slovenskej lige. Najskôr ako organizačný a literárny tajomník a redaktor, neskôr ako správca a generálny tajomník.
Bol medzi prvými exilovými pracovníkmi, ktorí sa po páde komunistického režimu vrátili na Slovensko. Zasadzoval sa za vytvorenie samostatnej demokratickej Slovenskej republiky a po jej vzniku (1993) bol externým poradcom prezidenta SR Michala Kováča. V rokoch 1992 – 1995 bol členom predsedníctva Matice slovenskej. Imrich Kružliak sa zasadil aj za zmenu v Svetovom združení Slovákov v zahraničí, v roku 2006 vystúpi výrazne v prospěeh zmeny na čele tejto organizácie – za predsedu podporil Vladimíra Skalského.
V rozhovore s Vladimírom Skalským pre Slovenské dotyky svojho času povedal: „Slováci dosiahli autonómiu až na jeseň 1938, to bol základný kameň česko-slovenskej otázky,“ spomínal Imrich Kružliak v rozhovore pre Slovenské dotyky: „Po autonómii, ktorú privítali všetci Slováci, najmä mladá generácia, sme mysleli, že budeme môcť budovať svoj federatívny štát a Ĺže "druhá republika" nám dá novú príležitosť dokázať svoju štátopolitickú schopnosť, teraz už na podklade politického česko-slovenského vyrovnania. Ale nový vśvoj bol oveľa komplikovanejĘš a dramatickejší. Celá stredná Európa sa ocitla pod Hitlerovśm mocenským tlakom. A musela sa prispôsobovať novej situácii. Hitlerova dobyvačnosť sa neuspokojila rozpadom Česko-Slovenska. Po vojne s Poîskom sa rozpadla konštrukcia celej povojnovej Európy po roku 1918. Hitlerove rśchle úspechy načas oslepili Európu i svet. Spokojná mohla byť iba Hitlerova klika a maďarská iredenta. To poznaçovalo aj zmýšľaanie Slovákov.“ Imrich Kružliakveril, že ako Napoleón, tak aj Hitler si vyláme zuby na Rusoch. Tak sa aj stalo.“
A ďalej: „Keby oslobodenie bolo prichádzalo zo západu alebo z juhu (z Talianska a Balkánu) na čele s USA a Anglickom, bol by sa do povstania hrnul celý slovenský národ na čele aj s Tisom. Stalina a komunizmu sa mnohí Slováci (aj komunisti) právom obávali. A keď sa s víťaziacim Sovietskym zväzom vracal ako Stalinov spojenec aj Beneš, ktorý až do smrti neuznával existenciu slovenského národa, to u Slovákov vyvolávalo obavy a strach.“
A potom prišlo ťažké rozhodnutie pre emigráciu. „Keby som vo väzení nezažil to, čo som zažil, a čo zaˇžili aj iní, doslova týranie, mučenie a ukrutné príkoria, nikdy by som nebol opustil Slovensko. Od
Hneď po revolúcii prišiel návrat na Slovensko. „*Vrátil som sa už 12. decembra 1989. Bratislava ma naplnila smutnśm obrazom schátralosti. Ale politicky som pocítil satisfakciu. Na hraniciach mi dali do pasu vízum len na 48 hodín. A že pobyt mi musí úrad potvrdičť peťiatkou. Na to smelý Ľubo Feldek mi do pasu napísal "revolúcia pečiatky nepotrebuje". A pohraniçnśm strážnikom som mal odkázať jeho odkaz: "S Kružliakom sa nám vrátil revolucionár. Toho púšťajte bez peçiatky..." Roky s prezidentom Michalom Kováçom patria k najkrajším zážitkom po mojom návrate do vlasti. Bol to presvedčený ochranca národnej a kresťanskej tradície.“
Imrich Kružliak sa ž do smrti angažoval vo veci slovenskej štátnosti i vo veci krajanskej politiky, ktorú považoval za výrazne nedostatočnú...
(lw) : 02.02.2019
