Anketa
Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
44% | |
Voľby internetom | |
15% | |
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
13% | |
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
20% | |
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
9% | |
Počet hlasujúcich: 18771 |
S Pavlom Holeštiakom
PhDr. Pavol Holeštiak, PhD.(39) je skutočne mnohostranná osobnosť – je riaditeľom Úradu Žilinského samosprávneho kraja, politikom, vysokoškolským pedagógom, autorom šiestich kníh, medzi nimi aj o slovenských médiách v Austrálii či vo svete. Všetko, čo kedy robil, robil so srdcom. Slovenským...
Si riaditeľom Úradu Žilinského samosprávneho kraja, ale venuješ sa aj mnohým ďalším aktivitám, prednášaš na Katolíckej univerzite v Ružomberku, bol si členom Rady Slovenskej televízie, publikuješ časopisecky i knižne, okrem iného o Slovákoch v zahraničí. Začnime tým posledným: Ako si sa k problematike krajanov dostal? Aký je podľa teba jej význam?
- Ešte niekedy v roku 1991, keď som redigoval časopis Slovač, vytvoril som pravidelnú rubriku pre slovenských krajanov. Nemám síce žiadneho bohatého ani iného strýka v Amerike, ale krajanské témy ma veľmi fascinujú. Veď Slováci žijú doslova po celom svete a o množstve z nich, ktorí sa presadili v najrozličnejších odvetviach často doma ani nevieme. Čiže jej význam by mal byť pre naše Slovensko kľúčový. Slovenskí krajania majú obrovský potenciál – nielen v diplomacii, politike, ale aj v ekonomike, kultúre či športe. Nemôžeme túto problematiku vytesniť iba do folklóru. Ide o komplikovanú tému, ktorú môže zvládnuť jedine kvalitný tím so slovenským srdcom. Efekt by bol iste obojstranný. Rozhodne je na škodu veci, že všetky slovenské vlády doposiaľ tento fenomén v podstate na škodu veci podcenili. Iné, susedné krajiny to robia oveľa efektívnejšie. Je to však príležitosť, aby sme si Slovákov vo svete, iste aj v Česku, viac všímali, aby sme my na nich a oni na nás, boli patrične hrdí. Veď je stále na čo.
Ako jediný vedieš na slovenskej vysokej škole, dokonca univerzite, predmet, venovaný Slovákom v zahraničí. Mal som možnosť v rámci neho dvakrát i prednášať a videl som skutočne pôsobivý záujem študentov. Aké sú tvoje skúsenosti z tejto výuky?
- Deviaty rok prednášam Krajanské médiá v zahraničí na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Sú to cenné skúsenosti aj pre mňa. Navyše môžem ponúknuť študentom niečo nové, s čím sa bežne nestretnú a môže ich to v praxi iba obohatiť. Tretina slovenského národa žije vo svete. Dokonca niektorí neskôr zakotvili práve v krajanských médiách v Írsku, Nemecku či v zámorí. Som rád, že aspoň takto môžem trochu splatiť dlh dobrej veci, keďže byť Slovákom na Slovensku je pohoda. Ale skúsme to v zahraničí. Celé rodiny a celé desaťročia, stáročia rezistencie slovenského ducha. To je, nazdávam sa, také malé a neraz aj obrovské, hrdinstvo.
Bol si v Rade STV. Myslíš si, že sa toto médium dostatočne venuje zahraničným Slovákom?
- Nevenuje, hoci som na to poukazoval. Boli aj isté návrhy, ale od počiatku pomerne nerealisticky pripravené. Je iná doba. Krajania komunikujú bez problémov cez internet, ale televízna ponuka má stále svoje čaro. Chce to len zobrať sedliacky rozum a prísť s pragmatickým, relatívne lacným, riešením. Naposledy kus dobrej práce urobila slovenská spravodajská televízia Patriot, ktorá prináša spravodajstvo zo slovenských médií v Srbsku. Naša STV trochu (aj) v tomto smere sladko pospinkáva, najmä pod súčasným vedením...
Úrad Žilinského samosprávneho kraja, ktorého si riaditeľom, usporiadal spolu so Svetovým združením Slovákov v zahraničí infocestu pre krajanských novinárov a tour-operátorov. Čo vás k tomu viedlo a ste s jej výsledkami spokojní?
- Táto pilotná infocesta sa skutočne vydarila. Som rád, že pekná myšlienka vznikla na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci (a bolo ich vlastne viac – už len ich realizovať). Žilinská župa vyjadrila spokojnosť aj tým, že chce aj v tomto roku v uvedených aktivitách iniciatívne pokračovať. Navyše práve tento “najslovenskejší” kraj je tvorený z írečitých, na históriu, kultúru, zimné športy, termálne kúpele, wellnesy, jaskyne bohatých historických slovenských regiónov Kysúc, Oravy, Liptova, Turca a Žiliny s okolím Terchovej, Čičmian, Rajeckej doliny či Bytčianska. Najnavštevovanejším slovenským hradom sa stal Oravský hrad, na Kysuciach máme dokonca Slovenský orloj v Starej Bystrici, jediný na Slovensku, ktorý v niektorých ukazovateľoch dokonca predbieha aj ten Pražský... Unikátny Slovenský Betlehem nájdete v Rajeckej Lesnej. Liptov ponúka univerzálnu dovolenku, vedie dokonca na Slovensku ako destinácia číslo 1. Samotné reakcie desiatok krajanov zo siedmych štátov boli vynikajúce, rovnako ich mediálne výstupy. Musíme predovšetkým o sebe vedieť. Veľa sa na Slovensku v poslednom období zmenilo. Častokrát išla výrazne hore kvalita služieb – či už ubytovacích, stravovacích, športových, kultúrnych. Toto deklarovali práve účastníci infocesty, čo potešili a zároveň zaväzuje aj do budúcnosti. Slovensko je naozaj nádherné po celý rok, má čo ponúknuť v rámci kultúrneho turizmu. Krajina, ktorá sa dá vnímať očami i srdcom. Je na ňom stále čo objavovať a pritom ide o priaznivé ceny v porovnaní s inými krajinami.
Otvorene si sa vyjadroval aj k situácii na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Prečo?
- Dôvodov bolo viacero. Každý poznáme časom overenú múdrosť o povestných Svätoplukových prútoch. A keď sa podarí dosiahnuť jednotu Slovákov vo svete, tak nejaký novopečený úradník sa ju snaží rozbíjať, a to za naše dane, štátne peniaze. S tým mám skutočne problém, keďže poznám slovenskú históriu, a vždy, keď sme sa hašterili, neraz o hlúposti, bolo nedobre. Navyše sú pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí vážne pochybnosti o odbornom vedení tejto inštitúcie, nehovoriac o viacerých medializovaných kauzách ohľadom netransparentnosti a klientelizmu. Na čele takéhoto štátneho úradu, inak kľúčového vo vzťahu štátu ku krajanom, by mal byť profesionálny odborník so slovenským srdcom. Tým som povedal všetko.
Aké máš aktuálne plány?
- Výziev je viacero. Nedostatok času však z množstva koníčkov ako šach, numizmatika, poľovníctvo, ale v prvom rade rodina, ma núti zvažovať priority. Mám v pláne napísať dve nové knihy. Jednu o zaujímavých osobnostiach Kysúc súčasnosti a druhú o krajanských médiách. Išlo by o monumentálne dielo Dejiny slovenských krajanských médií. To však môže trvať aj niekoľko rokov. Snívať však treba, ale najkrajšie slová sú skutky.
Vladimír Skalský : 17.12.2013