Anketa
Čo očakávate od novej vlády v oblasti starostlivosti o krajanov? | |
Navýšenie financií na krajanské aktivity | |
44% | |
Voľby internetom | |
15% | |
Zastúpenie krajanov v parlamentnom výbore | |
13% | |
Lepšia spolupráca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s krajanmi | |
20% | |
Zastúpenie krajanov v komisii pre rozdelenie grantov | |
9% | |
Počet hlasujúcich: 18771 |
Herečka Gabriela Marcinková
Gabriela Marcinková (24) je mladá slovenská herečka, ktorej sa podarilo preraziť aj v zahraničí. Zahrala si vo filme po boku Juda Lawa a Matta Mikkelsena a nedávno sa umiestnila v rebríčku najkrajších tvárí roku 2012, v ktorom predbehla dokonca aj herečku Scarlett Johansson a modelku Doutzen Kroes. Ako sa jej podarilo uchytiť sa v tvrdej zahraničnej konkurencii a čo hovorí na veľké herecké hviezdy?
Hrali ste vo viacerých zahraničných filmoch. Je veľký rozdiel nakrúcať v zahraničí?
- Rozdiel je najmä v tom, že v zahraničných produkciách je oveľa viac peňazí, viac ľudí, herec má vlastnú hotelovú izbu a nosia mu čaj (smiech). Inak je mnohé podobné, či už človek robí študentský film, slovenský, český alebo zahraničný. Ja som bola prekvapená, ako málo režíroval Fernando Meirelles, s ktorým som točila film 360. Hneď bol spokojný s tým, ako hráme. Paradoxne práve pri tých študentských filmoch sa najviac režiséri hrajú a chcú precízne inštruovať.
Bola to pre vás veľká skúsenosť hrať po boku Juda Lawa vo filme 360?
- Spoločné scény sme vo filme nemali, ale bola som Juda pozrieť na pľaci, keď som mala voľno. Je to veľká škola. Dal to na prvú ostrú, režisér vstal a povedal: super. Potom sa už len dolaďovali drobnosti.
Platia lepšie v zahraničí? Čo ste si kúpili za prvý honorár?
- Honoráre sú trochu vyššie, ale zasa žiadne horibilné sumy. Všetko, čo som kedy zarobila, sa ocitlo na mojom účte, po škole som si z toho kúpila garsónku a doteraz to míňam na jedlo, oblečenie a podobne.
Máte už aj zahraničného agenta. Nebolo jednoduchšie odísť tam aj žiť? Na Slovensku predsa nie je toľko filmových príležitostí...
- Ak by som bola presvedčená, že chcem robiť len filmové herectvo, a že som schopná naučiť sa perfektne jazyk, tak by som odišla. Na to, aby človek ovládal jazyk tak, že v ňom všetko cíti a dokáže hrať, je potrebné pozorovať ľudí, ktorí tým jazykom hovoria a vyjadrujú emócie. Naučiť sa ho perfektne je dosť málo pravdepodobné, takže môžem hrať len postavy z východného bloku. Veľmi by mi však chýbalo slovenské divadlo.
Minulý rok ste natočili film Move on s hercom Madsom Mikkelsenom, známym zloduchom z bondovky Casino Royale. Ako na vás zapôsobil?
- Našla som svoj herecký idol. Keď som videla film Hon, za ktorý získal Zlatú palmu, bol to pre mňa jeden z najsilnejších hereckých výkonov. Keď človek toto vidí, tak si povie, že herectvo môže byť aj umenie. Vzorom je pre mňa aj tým, ako pristupoval k členom štábu, ako sa pripravoval, ako bol stále dobre naladený, ako pristupoval ku mne a prijímal moju improvizáciu a nepoúčal ma.
Mali ste čas komunikovať aj mimo kamery?
- Určite by sme mali, ak by som nebola taká nesmelá a hanblivá. To bol môj veľký problém, aj určitá jazyková bariéra, pretože keď Dán začne rozprávať, to je ešte iný level angličtiny. Takže sme sa väčšinou na seba usmievali a potľapkávali sa. Zopárkrát sme sa rozprávali o tom, čo sa vyvinulo na pľaci, ale ja som sa jednoducho hanbila, že mu nebudem rozumieť.
Ako ste sa dostali k tejto hlavnej úlohe?
- Robila som pôvodne kasting na malú postavu, ktorá mala napísané v scenári tri vety. Nahrávku sme poslali produkcii a asi o tri týždne sa mi ozvali z Berlína, aby som prišla na kasting na väčšiu úlohu. Povedali mi, že vhodné obsadenie hľadajú už veľmi dlho. No a keď som im zahrala, tak všetci začali tlieskať... Režisér na mňa pozeral ako na zázrak. Najprv som nevedela, či sa to tak bežne robí, aby ma povzbudili, ale nakoniec som sa dozvedela, že boli radi, že po takom dlhom hľadaní našli, čo potrebovali.
Vraj ste chceli študovať farmáciu, nakoniec ste skončili na VŠMU. Prečo?
- Na farmáciu ma prijali, aj som bola na zápise, ale dala som si rok odklad. Vždy som totiž chcela študovať herectvo, ale neverila som si. Hľadala som teda rôzne iné cesty. Nakoniec som sa rozhodla predsa len to skúsiť a vyšlo to.
Vaším veľkým koníčkom bola atletika, konkrétne beh cez prekážky. Dokonca ste aj majsterkou Slovenska. Nechceli ste sa tomuto športu venovať aj profesionálne?
- Prišlo do toho zranenie a problémy s chrbticou. Zároveň som cítila, že chcem niečo iné, a nebola som ani taký úžasný talent. Všetko som si vydrela, aj v škole som mala len samé jednotky, mám v povahe byť čo najlepšia vo všetkom. V herectve je to pre mňa zaujímavé tým, že tam sa nedá byť najlepší. S tým som sa aj ťažko vyrovnávala...
Zabeháte si ešte niekedy len tak pre kondíciu?
- Teraz robím dlhé behy, začala som behať polmaratóny. Niekedy behám aj päťkrát do týždňa, ale keď veľa hrávam v divadle, tak behám menej. Cvičím jogu a pilates, lebo s tým behom to netreba preháňať, veľmi pri ňom trpia kĺby.
Nedávno vás americký internetový server zaradil medzi 100 najkrajších tvárí sveta. Potešilo vás to?
(veľký smiech) Potešilo, samozrejme. Už som kvôli tomu dávala niekoľko rozhovorov. Ale uvádza ma to do rozpakov a neviem, čo mám na to povedať. Ak niekoho označia za krásneho, ľudia sú k nemu automaticky prísnejší.
Čo vás čaká v budúcnosti. Máte ďalšie filmové plány?
- Od februára som začala skúšať v nitrianskom divadle a dúfam, že prídu aj kastingy na dobré úlohy. Medzitým urobím zopár študentských filmov a stále točím aj seriál Horúca krv.
kb : 11.11.2013